Všimli sme si ako mladá „revolucionárka“ ktorú novinári chceli urobiť bojovníčku za transparentnosť vo verejnom živote preukázala svoju „múdrosť“ tým, že nepožíva úctu k autoritám, dovolila si verejnú nehoráznosť. Verejne v médiách zaútočila na zle hospodárenie v prípravách na predsedníctvo EÚ na MzV SR. To by ešte sa dalo pochopiť, keby vo svojom „revolučnom“ ťažení bola sama a nemala skúsenosti. Podľa scenára je možno predpokladať, že jej rukopis sa podobá scenáru tých, ktorí chcú naplniť to čo sa dlhšie na Slovensku šepkalo, že po predsedníctve by mali byť vyvolané predčasné parlamentné voľby resp. menovaná nová vláda, v ktorej by boli (bez volieb) aj tí „správni“ ...  a potom by sa mediálna situácia vulgárnosti a trápnosti ukludnila.

Za pár hodín bol znehodnotený obraz ministra zahraničných vecí M.Lajčák, ktorý už 30 rokov bez šrámu pôsobí v diplomacii. Pritom M.Lajčák spolu s E.Kukanom a J.Kubišom patria k našej diplomatickej špičke a požívajú úctu vo svete bez rozdielu v ktorej vláde sedeli.

Nebola celá kampaň cielene vedená spochybniť kandidatúru M.Lajčáka na kreslo generálneho tajomníka OSN? Súdny človek si pomyslí, Bože daj politickým horlivcom sledujúci osobný prospech rozum, aby v ich konaní bola vylúčená závisť, túžba po moci a plytkosť obsahu.

Pre úplnosť tejto sci fi drámy v slovenskom vydaní, nech poslúžia slova Ľ.Bláhu, ktorý vo svojom blogu na www.noveslovo.sk napísal:

„Videli ste už titulnú stranu časopisu .týždeň? Hlávková s mečom drží odseknutú Lajčákovu hlavu... Ja osobne by som za toto šéfredaktora poslal rovno na psychiatriu, ale nebudem teraz riešiť jeho diagnózu. Problém je, že toto je veľa aj z politického hľadiska. Myslím, že okrem .týždňa a Islamského štátu nikto nezobrazuje odseknuté hlavy tých, s ktorými nesúhlasí. Opravte ma, ak sa mýlim. A to teraz neriešim, že Lajčák neurobil nič zlé, za čo by si zaslúžil takúto morbídnu ilustráciu, naopak, dôstojne reprezentuje Slovensko. A z Hlávkovej vlastne robia hrdinku za to, že vyzradila súkromný rozhovor, v ktorom nezaznelo nič protizákonné. Čiže diplomatom, ktorí sa ničím neprevinili, treba podľa slovenskej pravicovej „inteligencie“ doslova stínať  hlavy a mladým náruživým eštébákom treba stavať pomníky... S mečom! Perfektné! Ja len, že ak by takúto titulnú stránku so zavraždeným ministrom uverejnili v nejakom náckovskom časopise, už všetci kričíme, že náckov treba zavrieť, lebo propagujú násilie. Ale ak to spraví Hríb, tak mu ešte kaviareň bude tlieskať... Nuž, ja teda nie, ja fašistom netlieskam! Hríb prekročil všetky čiary, gratulujem, už aj pravicová kaviareň má svojho „vaskyho“...

Tu sa tlačí prirovnanie, či médiá u nás v súčasnosti nie sú v oveľa hlbšej kríze ako politika?

Použitý zdroj: www.datel.sk, www.noveslovo.sk