Lamanšský prieliv je časť Atlantického oceánu oddeľujúci Veľkú Britániu so severným Francúzskom s najväčšou hĺbkou 182 m. Nástrahou je 160C studená voda s veľkými morskými vlnami. Nebezpečné sú roje medúz s metrovými chápadlami, ktoré  spôsobujú popáleniny. Počas plavby sa chránil celoplošnou vrstvou vazelíny. Problémom bolo tiež množstvo námorných lodi, ktorého nútili za pomoci lodivoda meniť smer plavby a vyhýbať sa vlnobitiu.

Od roku 1875 kanál prekonalo 1.365 sólo plavcov a 680 štafetových tímov. Prvým plavcom bol Angličan Matthew Webb za 21:45 minút (1875). Najrýchlejším plavcom je Austrálčan Trent Grimsey v roku 2012 v čase 6:55. F.Nehaj je piatym plavcom zo Slovenska, ktorý preplával Lamanšský prieliv. Pre počasie a iné nástrahy namiesto 34 km preplával až 48 km.

Príprava na preplávania

Preplávať prieliv sa nedá iba tak prísť a plávať. Žiadosť o preplávanie musel požiadať v roku 2014. Okrem toho musel si zabezpečiť certifikovaného lodivoda, ktorého cena je 3 tisíc euro, nepočítajúc pobytové náklady pre ľudí, ktorí ho sprevádzali, potom čakať na voľný termín a trénovať. Dva roky po práci plával 100 km mesačne, každý deň sa sprchoval v chladnej vode, otužoval sa s ľadovými medveďmi, trénoval v jazerách a priehradách. Na záver musel absolvovať tvrdý test odolnosti, kedy šesť hodín minimálne rok pred preplávaním musel stráviť v  chladnej vode pod 15 stupňov, na čo musel mať  svedkov. Dôvodom je, že počasie v Lamanšskom prielive je nestabilné, nikdy sa nevie, či plavec bude plávať desať alebo dvadsať hodín. Aj tu platilo, ťažko na cvičisti, ľahko v boji.

Čo bolo najťažšie?

Bolesť, ktorú pociťoval počas plavby prekonával vidinou športového úspechu, ktorý rástol  úmerne ako sa blížil k francúzskemu brehu. Počas plávania uvažoval o zmysle svojho snaženia, či to čo robí má zmysel  Pomohla mu overená pravda svojho otca - ak nevládzeš a myslíš si, že si úplne vyčerpaný, si len v polovici svojich skutočných síl. V duchu si pripomínal, že vrátiť je nemožné, jedine ak by ho nasilu vylovili z oceánu. Veľkým povzbudením bola jeho priateľka Marianna, ktorá zhodou okolnosti mala v ten deň narodeniny a slová poď, poď, poď, ... boli najúčinnejším elixírom jeho plavby.  

Zlomovým okamihom plavby bolo, keď lodivod vyhodnotil situáciu ako rizikovú. Odporučil buď sa vrátiť ako to urobili dve lode pred nimi, alebo zrýchli plávanie. On sa rozhodol zrýchliť, aj napriek bolesti sa to vyplatilo.

Jedlo

Na jedlo mal počas plavby vždy iba 30 sekúnd, aby ho silný prúd nezaniesol ďaleko mimo vytýčenej trasy. Pil teplý čaj, coca colu kvôli energii, ďalej to boli banány, piškóty a energetické tyčinky. 

Cieľ

Preplávať  Lamanšský prieliv je plavecká lotéria. Podarilo sa to iba 50% plavcom. On mal šťastie, že mu bolo dopriate v cieli dotknúť sa pobrežného brala, čím splnil poslednú podmienku, aby získal certifikát o preplávaní prielivu.

Dotykom brala na okamih pocítil šťastie. Čím viac sa vzďaľoval od svojho plaveckého Olympu, sila zážitku vzrastala a bola úmerná sile okamihu pri do hmate. To isté si mohlo povedať 1.365 plavcov, ktorí zdolali Lamanšský prieliv. Potom prišiel hlad, k tomu ešte soľou rozožratý jazyk a vtedy bol croasant s džemom a vodou tým najsladším jedlom v jeho živote.