(o jadre a možnej strate charakteru)

Zatiaľ pokoj pred búrkou aspoň do nemeckých volieb. Takto je to pred vznikom politicko - diplomatického uragánu prestavby EÚ s cieľom vytvoriť európske jadro. Inými slovami neznamená to, že sa bude jednať o tuhú centralizáciu EÚ?

Na Slovensku podľa R. Fica je prioritou, aby sme sa dostali do integračného jadra EÚ. Otázka by mala znieť, čo je to európske jadro, čo obnáša vstup do neho? Byť do počtu alebo stáť ako kôl v plote alebo po diskusii byť prehlasovaný silnejšími alebo nestanú sa národné štáty regionálnou samosprávou typu VUC? Toto asi nie je to pravé orechové.

Suverenita štátu je základom národného záujmu pri jeho zachovaní a upevnení, ktorá by mala byť najvyšším národným záujmom.   

Mnohí majú v pamäti brežnevovskú tzv. obmedzenú suverenitu v rámci socialistického internacionalizmu. Dnes je tiež suverenita, ale zdieľaná v rámci tzv. euroúnijného internacionalizmu. Za týmto pokrytectvom oboch je vždy národný záujem konkrétnych veľmoci.

Slovensko je už v jadre Máme euro, spĺňame ukazovatele, až na nízke platy v porovnaní s „kapitalistickými“. V EÚ sú aj štáty bez eura. Môže vzniknúť paradox, že v jadre sa môžu ocitnúť aj najzadlženejšie štáty EÚ. Preto si treba položiť otázku, na čo je vôbec nastolený problém jadra? Asi tu sa nejedná o euro. Nepripravuje sa tu šnurovací systém „spolupráce“? Diskusiu o postojoch Slovenska ku témam k zamýšľanému jadru  by mala byť cesta na názorové zjednotenie väčšiny obyvateľov? Nezabúdajme na 13 % v posledných voľbách.

Veriť „optimistickým“ prieskumom verejnej mienky slovenským agentúram vo vzťahu ku EÚ sú diametrálne odlišné od názorov ľudí práce na Slovensku. Nedôvera sa prehlbuje nie ani tak v otázke financií, sú to témy, ktoré sú v rozpore s charakterom a prirodzenosťou Slovenska.

Európska armáda nás bude brániť pred kým, keď NATO zostane? Proti Rusku? Oni si najviac vytrpeli v 2. svetovej vojne vďaka fašistickému Nemecku, oni si vážia mier, lebo vedia aká je jeho cena. História je pre nich stále živá. Včera Napoleon, potom Nemci a dnes USA. Kto by si pomyslel, že dnes sa môžeme dočkať absurdného scenára, že nemecké tanky budú stáť v Pobalti na hraniciach s Ruskom? Všetkým agresorom ide o to isté, získať územie a bohatstvo Ruska.

Grécko je ďalším balvanom v neprezieravosti alebo vedome v „spackanom“ štatúte EÚ. Nakoniec všetko skončí v ďalšom nezmysle. Euroval sa premení na Európsky menový fond, dlhy sa spočítajú, prerozdelia medzi štáty EÚ. Takto po druhý krát budeme „pomáhať“ a my nezadlžený odrazu budeme znovu splácať dlh tých, ktorí žili nad svoje pomery.

LGBTI je najkrutejšou „pravdou“, ktorá nás gniavi a ponižuje mocnejšími. Sú to vedomé nežiaduce importované idei LGBTI, klamy prameniace z hojnosti úpadku západnej civilizácie pretavené do Istanbulského dohovoru, kde sa strácajú slová otec, mama, matka.

My na Slovensku si uvedomujeme, že údelom človeka je úsilie nenechať sa oklamať zdaním. Potrebné ísť s pravdou prirodzenosti, doma odolávať názorom bratislavských „Európanov“, ktoré nie vždy sú v súzvuku s názorovou väčšinou obyvateľov Slovenska. 

Paradoxom doby je, že stupňujú tlaky na odsúhlasenie nadpráv LGBTI. Paradoxom súčasne sa uskutočňuje umelá „invázia“ imigrantov, nositeľmi opačnej kultúry, ako sú nositelia sexuálnych menšín  a ľavicovo - liberálni myslitelia.  

K téme sa vyjadril predseda vlády, ktorý diplomaticky ukľudnil situáciu, povedal „ak niekto dnes hovorí o témach ohľadne homosexuálov, tak mám pocit, že nie sme tak ďaleko, aby sme vedeli prijímať rozhodnutia okamžite“. Aký je pravý obsah týchto slov ukáže budúcnosť.  

Migrácia sa zdá, že nie je ochota vo vedení EÚ riešiť ju zdravým rozumom. Pritom ČR, SR, Maďarsko a Poľsko sú sužované kvótami tých, ktorí nedokážu si chrániť svoje hranice. Spomeňme si ako pred rokom 1989 ten kto pri nelegálnom prechode hranice nedostal guľku, bol odsúdený na vysoký trest. Dnes hranice EÚ sú ako deravý ementál. Hranice si musíme chrániť, biedu celej planéty napraviť nemôžeme. (viď článok na www.glasnak.sk - Kam ilegálne s rizikom?)    

Multikulturalizmus je rakovinotvorný nádor na tele EÚ, ktorý sa drží pri živote vďaka účelovej neprirodzenosti vyplývajúcej s pohodlnosti štátov západne od bývalej železnej opony.

Nastal čas začať bojovať o to čo bolo, aby zostalo. Materstvo, rodičovstvo a rodinná politika by mala byť prioritou každej vlády. Je zarážajúce, že niektorí horliví aj vysokopostavení úradníci na Slovensku zabúdajú, čo dostali od svojej matky v materskom mlieku.

Európske hodnoty sú úzko späté so vznikom jadra. Výrazne sa to prejavuje v poslednej dobe, keď EÚ sa stala ochrancom oligarchických záujmov, pričom v minulosti ochraňovala  záujmy aj iných skupín obyvateľov. Najviac sú ohrozené sociálne práva. Vznikajúci  bruselský „socializmus“ pre bohatých, kde dlhy bánk sa socializujú  a zisky privatizujú. Preto ani neprekvapuje, že na miesto práv ľudí práce, pacientov a dôchodcov sa EÚ zaujíma viac o práva sexuálnych menšín.   

Sociálne práva sú najviac v EÚ spochybňované. Práve tie by mali byť motorom, aby EÚ sa charakterom premenila na sociálnu úniu ... a liberálom sa ježia vlasy.  

Ak už s jadrom, tak v rôznosti približovania národných sociálnych systémov k spoločnému systému EÚ a opačne, problémy, ktoré sa nedajú výhodne riešiť na úrovni národných štátov by bolo na úrovni EÚ a nie opačne.

Diskriminácia Slovenska sa jadrom nezastaví. Životná úroveň porovnávajúc sa napríklad s Rakúskom bude vodou na mlyn chytráčenia mocných proti nám. A propo, nech sa zverejnia ekonomické ukazovatele životnej úrovne Rakúska a ČSR v roku 1955, kedy Rakúsko sa osamotnilo odchodom sovietskych vojsk z krajiny.

Zamyslíme sa, či v EÚ neprebieha ideový spor medzi tradičnou rodinou a multikulturalizmom spojený s politickou korektnosťou prezentovanú A.Merkelovou.  

Spočítané a podčiarknuté, v EÚ prebieha proces tuhej federalizácie v EÚ. Nie je predzvesťou omnoho tvrdšieho ataku na slovenskú pôdu (viď stredná Afrika), na podzemné zdroje vody, na ťažbu vzácnych surovín alebo budeme dobrý iba tak na dovoz „potravinového“ odpadu. Máme sa vzdať suverenity, zostať regiónom bez právomoci? Oni prídu, oni aj pomôžu, oni aj dajú peniaze ak budeme povoľný, ako devy lásky v Amsterdame.  

Na záver úvaha, či „Saganova cyklistická diskriminácia“ nie je predobrazom správania sa európskych mocných voči štátom východne od bývalej železne opony? Budúca nerovnoprávnosť a diskriminácia v jadre EÚ nebude sa podobať nenápadnej diskriminácii P.Saganovi na TdF?