Súčasná doba dáva ľuďom slobodu, ale nie vždy je spájaná so zodpovednosťou. Problémom je, že chceme stále viac pohodlia a pohodlie je skrytý diabol v nás. Človek má viac času, tak rozmýšľa ako vyniknúť, ako upútať pozornosť nie umom, vzdelaním, ale hlúposťou.
Medzi zabezpečenými mladými ľuďmi, ktorí si myslia, že sú „bohovia“ na zemi dávajú túžbu ostatným sa im vyrovnať aspoň tetovaním. Pre nich pohľad na futbalový zápas je vrcholom originálnosti dať svojmu telu šmrnc. Pre tých druhých sledujúci zápas otázka, prečo si dobrovoľne futbalisti hyzdia telo?
Je tetovanie správne, je tetovanie iba bez myšlienková móda, nesmie tetovanie v sebe posolstvo doby alebo tetovanie rozdeľuje spoločnosť, veľa otázok a ešte viac odpovedí.
Väčšinový názor spoločnosti vníma tetovanie ako škaredosť a neúctu k vlastnému telu. To najpodstatnejšie sa nestane na začiatku, keď tetovaný je v eufórii ale na konci prichádza krutá trúchlohra nesúca v sebe psychickú traumu.
V Písme svätom sa o tetovaní píše v Starom zákone, kde tetovanie je vyslovene zakázané: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28).
Dôvodom zákazu bolo, že spolu s modloslužbou prenikali tieto a rôzne pohanské zvyky do Izraela. Okolité národy mali vo zvyku tetovať si na kožu mená alebo symboly svojich bohov, a tým dávať najavo, komu patria. Bol to v podstate symbol otroctva a podriadenosti.
V židovstve je tetovanie dodnes zakázané a tetovaný žid nesmie byť pochovaný na židovskom cintoríne. V islame je tetovanie satanovým znakom a znamením prekliatia. Tetovanie bolo ako pohanský zvyk kresťanom zakázané v roku 787 pápežom Hadriánom I na Druhom nicejskom koncile.
Nejde o to mať vytetované na tele zbožné veci, ale mať zbožné srdce a čistú dušu, mať v poriadku vzťahy. To, že sme boli stvorení na obraz Boží, je vnútorná záležitosť. Telu patrí úcta a človek ho nemá právo mrzačiť, ničiť ani zohyzďovať.
V dnešnej dobe sa veľa mladých v okamihu svojej „pomätenosti“ nechá tetovať, pretože je to módny trend, považovaný za prestíž dokazujúci, že so svojím telom môžu robiť, čo sa im zachce.
Tetovanie často vedie k závislosti. Mnohí, keď začnú s tetovaním, chcú mať na tele postupne stále viac tetovaní. Tetovanie býva aj súčasťou ezoterických praktík alebo pohanských či dokonca satanistických rituálov.
Anton La Vay, autor satanskej biblie, povedal „každé tetovanie je vždy výrazom satanizmu, nech je to akýkoľvek symbol.“ Tetovaním kresťanských symbolov sa určite nik nestane lepším kresťanom. Tetovanie nemá s kresťanstvom nič spoločné a neospravedlní sa ani tým, že si necháme vytetovať na svoje telo nejakú zbožnú vec.
Pre úplnosť treba dodať, že boli aj takí, ktorí proti svojej vôli boli vytetovaní. Väzni a zajatci v koncentračných táboroch sa označovali v skupinách znakom prevráteného trojuholníka v rôznych farbách (židia, politickí väzni, ...). Taktiež mnohým bolo vytetované číslo pridelené v koncentráku. Podobne to bolo s prostitútkami, ktoré z moci úradnej mali na ramene vytetovanú ľaliu.
Tetovanie je móda, ktorá tak ako prišla, tak aj odíde. Potom zostanú iba zohavené telá, psychické traumy, možno asi najviac budú traumy a hanba s výčitkami svojich deti v dospelosti.
Spomínam si, že na ZŠ (pred rokom 1989) nám učitelia pripomínali, že tetovanie je výsledkom psychického stavu. Jedine u námorníkov a ľudí so psychiatrickou diagnózou je tetovanie tolerované, pre ostatných v civilizovanej Európe je to „diagnóza“ luxusu z dobra.