O vyznaní Kysuciam

Ani už tichšie snežiť nemôže, ako dnes sneží.

Ide k nám záprah, bože, prebože.

V tenučkej spieži.

Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blízučkí vzdychu.

Sneží. A my sa ako v zrkadle vidíme v tichu.

(Milan Rúfus, z básne Sneží)

 

Neviem či na Slovensko je niekto, ktorý by spochybňoval duchovný rozmer Vianoc. V človeku Vianoce lomcujú naše JA. Myšlienky o zmysle nášho žitia prichádzajú akosi ľahšie. Vianoce sú zároveň aj našou šancou zamyslieť sa nad sebou, nad svojou cestou životom, odkiaľ a kam kráčame, aby to dobré čo sme zdedili po našich rodičoch vnuklo do nás, a tak sme umožnili, aby ich posolstvo žilo v nás počas celého roka.

Srdce „plné“ Vianoc možno mať len vtedy, ak si ho budeme vedome napĺňať vnútorným postojom vďaky, radosti, chvály. Lebo nezabúdať na svoje kresťanské korene, nie pre našu zásluhu, ale pre šancu žiť večnú pravdu.

Vianoce v nás nech nie sú, alebo by nemali byť  obdobím nič robenia, ale neustále v sebe samom provokovať, premýšľať a rozjímať o zmysle Vianoc, o charaktere a láske, ale aj o ľudskej zlobe a viere ...  lebo do neba príde iba ten, kto chce.

V tento vianočný čas ...  

Človek má aj mravný rozmer. Bojme sa krutosti, priľnime k pokore. Kto to vie, nielenže ubráni krásu a dobro, ale dokáže krásu a dobro i vytvoriť, lebo ubrániť krásu, dobro a pravdu bolo rovnako dôležité včera ako dnes a bude to dôležité vždy. Jeden človek to nedokáže, to by malo byť povinnosťou každého občana. Ten by sa mal podieľať aj na udržaní a prehlbovaní demokratických pomerov. Lenže, koľkých to dnes zaujíma, keď je dôležitejšie a oceňovanejšie mať ako byť. Oddeliť kúkoľ od zrna – v tom môže pomôcť škola, náboženstvo, dobrý príklad v rodine, ale aj umenie. Teším sa na dobu, ak sa jej vôbec dožijem, keď význam toho – ktorého človeka bude úmerný jeho intelektuálnej energii a etickej harmónii. Aj na toto všetko myslíme v tento vianočný čas ... (Peter Jaroš, spisovateľ)

O charaktere

Daj si pozor na svoje myšlienky, pretože tvoje myšlienky prechádzajú v slová, daj si pozor na svoje slová, lebo tvoje slová prechádzajú v činy, daj si pozor na svoje činy, lebo tvoje činy  prechádzajú v záľuby, daj si pozor na svoje zaľúbi, pretože tvoje zaľúbi tvoria tvoj charakter, daj si pozor na svoj charakter, pretože tvoj charakter je tvoja budúcnosť.

O láske

Sú takí, čo „robia veci z lásky“ a sú také, ktorí sa „snažia byť láskou“. Tí prví robia síce mnoho, ale podľa seba, majú síce zásluhy, ale pre druhých sú záťažou. Tí druhí, chcú byť láskou, ktorou je Boh,  Nenatískajú sa, ale slúžia ako slnko, prežarujú, ohrievajú, prinášajú svetlo, robia tak, ako by si to brat či sestra priali, ako by túžili, keby mali pri sebe nie nás, ale Ježiša. (Chiara Lubichová)

O ľudskej zlobe

„Neprechovávaj zlé úmysly voči nikomu, inak sa namáhaš nadarmo. Očisti si srdce vo vzťahu ku všetkým ľuďom a nájdeš pokoj v Bohu. Keď niekoho uštipol jedovatý pavúk, jed mu prenikne do celého tela a dôjde až do srdca.  Tak je to i zo zlobou voči blížnemu. Jej jed otravuje dušu a uvádza ju do nebezpečenstva, ktoré je následkom tohto zla. Kto sa teba nechce namáhať nadarmo, snaží sa hneď zbaviť jedu, teda zla  a zlých úmyslov.“ (Opát Izaiáš, 5.storočie)

O viere ...

Vianoce sú predsa výnimočné nie v obdive k peniazom, tovaru, zhonu po ich zhánke, ale v hľadaní viery v sebe.

·         Je možné byť kresťanom až do konca sveta, tak ako je možné byť ateistom od začiatku sveta. Materializmus sa týka iba povrchu veci a nepotrebuje žiadnu vedu. Ak človek, ktorý žil a miloval, padne na tvár a stane sa potravou červov, tak je to materializmus, to je ateizmus, ak chcete. Ak ľudstvo navzdory tomu vždy verilo, bude veriť navzdory všetkému. Prečo by však náš ľudský osud mal byť beznádejnejší teraz, keď poznáme mená červov a mená orgánov, do ktorých sa pustili, je pre premýšľajúceho človeka zložitejšie vypátrať (G.K.Chesterton)

·         Je veľkým omylom domnievať sa, že keď ľudia stratia vieru, nebudú veriť v nič. Budú veriť  čo koľvek (G.K.Chesterton)

·         Keď svet podlieha špatnostiam, dokazuje tým, že má cirkev pravdu. Ona totiž nemá pravdu preto, že jej deti nehrešia, ale práve preto, že hrešia (G.K.Chesterton)