( O 2.výročí inauguračného prejavu primátora na slávnostnom zasadaní mestského zastupiteľstva v utorok 2.1.2007 )
Sľuby, sľuby, sľuby ... sú nádejou iba vtedy, keď sa pretavia v konkrétne činy, a sú reálne a vykonateľné. Vyslovený sľub je ako verejný prísľub. Súčasne je aj výpoveďou o charaktere a charizme vypovedajúceho. Ak sa sľuby plnia, je to o dôvere, ak nie, potom je to o mravnom zlyhaní.
Po dvoch rokoch pôsobenia primátora vo funkcii som si urobili pre seba „inventúru“ prejavu a napísal som si niekoľko poznámok. Budem rád, ak nimi vyvolám diskusiu o dvoch rokoch pôsobenia primátora vo funkcii. Budem rád, ak názory občanov sa prostredníctvom mailu dostanú aj ku mne. Ako podkladom si pripomenúť niektoré udalosti v meste môže poslúžiť aj moja webová stránka.
Základná otázka znie? Je inauguračný prejav aj po odstupe dvoch rokov stále platný a inšpirujúci, alebo je to už iba nádej, ktorá sa stratili v nenávratne?
Primátor Ing. Jozef Vražel: Na začiatku chcem poďakovať voličom za dôveru , ktorú mi prejavili vo voľbách, a ubezpečiť ich, že budem robiť všetko preto, aby som postupne napĺňal svoj volebný program.
Názor autora: Prečo nie? Volebný program je vážna vec, a každé hazardovanie s ním prináša skazu. Sľúbil, že nezruší ani jednu školu, a on zrušil najstaršiu školu v meste. Sľúbil, že po nástupe zníži poplatok za komunálny odpad o 50%. Neznížil, ale zvýšil a k tomu ešte pridal vianočný darček. Nízkopríjmová početná skupina obyvateľov dostala zvýšený poplatok v čase vianočnom. Toto vianočné gesto má oveľa väčšiu vypovedaciu hodnotu, ako tisíc slov na jeho obhajobu. Jasne odkázal seniorom, že žiadna solidarita, žiadny súcit s nimi. Pre neho občan je asi potrebný iba každé štyri roky, súdiac podľa jeho konania pri petícii o založenie cirkevnej školy so 6.400 podpismi, ktorú „zmietol“ zo stola. Dokázal, že jeho predvolebné sľuby sú iba zdrapom papiera. Viem, že jeho myšlienka, ktorú rád používa ako svoje alibi „to ja nie, to poslanci schválili“ je známa, ale stojí na hlinených nohách. Primátor má zákonné právo, ak uznesenie je nevýhodné pre mesto, alebo je v rozpore so zákonom nepodpísať ho. Ale on všetky sporné uznesenia vedome podpísal. Podľa neho boli výhodné pre mesto. Spomeniem iba niektoré:
· Nezriadenie cirkevnej školy
· Ustanovenie jeho „sociálneho“ platu vo výške 180.900.- Sk
· Predaj pozemkov pred hotelom LIPA za 400.-Sk/m2
· Neprehľadnosť s pozemkami pred Domom kultúry
· Iba sľuboval, ale neznížil poplatok za nehnuteľnosti o 50%
· Iba sľuboval, ale neznížil poplatok za komunálny odpad o 50%
· Pri konštituovaní mestskej rady a komisii zastupiteľstva moc začala lomcovať s ľuďmi a moc bola v prevahe nad zdravým rozumom
Primátor Ing. Jozef Vražel: Ďalej chcem vyzvať všetkých, ktorí súťažili vo voľbách, a ich priaznivcov, aby sme v tomto čase obrátili volebné súťaženie a začali písať kapitolu vzájomnej spolupráce v prospech občanov, v prospech celého nášho mesta.
Názor autora: Prečo nie? Len k tomu musia byť vždy dvaja, k sebe korektní a slušní. Spolunažívanie koalície a opozície ma svoje špecifika, a záleží na charaktere politiky, ktorá sa v meste realizuje. Problémom je, aký charakter má moc a ako je využívaná. Žije v pokore, alebo je nemravná?
Múdry by mal vedieť, ak nevie, tak by mu to mal niekto povedať, že niekedy sa ani mocný a silný nezaobíde bez pomoci slabšieho. Ako si potom mám vysvetliť, že na prvom pracovnom zastupiteľstve (12.1.2007), iba 10 dní po Dni nádeji sa stratila súdnosť moci.
Primátor Ing. Jozef Vražel: Ďakujem bývalému vedeniu mesta, poslancom mestského zastupiteľstva, aj pracovníkom za prácu, ktorú vykonávali za uplynulé obdobie.
Názor autora: Prečo nie? Primátor je štatutár. Jeho postavenie primátora je až neprimerane veľké, ľudovo povedané, on môže všetko, čo nezakazuje zákon a neprieči sa Bohu. Primátor je štatutárnym orgánom
· v majetkovoprávnych vzťahoch mesta
· v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mesta
· v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom
Tu treba povedať, že pri jeho prejave v Deň nádeje som cítil medzi riadkami, aj z reakcie u nových poslancov náznak ironického úsmevu. Primátor mal na mysli zaiste kauzy, ktoré nectili predchádzajúce vedenie. U primátora pri týchto kauzách bol rozhodujúci jeho mandát. Poslanci boli povediac to nespisovne, iba „komparzom“, ktorý pramení zo zákonného postavenia orgánov mesta. Právo primátora, uzavrieť zmluvu je jeho kompetenciou zo zákona. Niekedy, že sa môže aj „popáliť“, jeho konanie môže byť aj subjektívne, to je už iný prípad. Toto nie je alibizmus, len konštatovanie.
Tak isto treba pripomenúť, že poslankyňa RNDr.A.Belousovavá rada hovorí o hlasovaniach poslancoch z predchádzajúceho volebného obdobia, ako keby všetkých „jedna mater mala“. O hlasovaní uvažuje ako o kolektívnej vine, čo nie je pravda. Je to zavádzajúce a napovedá to o niečom inom, ako o pozitívnom prístupe spájať.
Primátor Ing. Jozef Vražel: Gratulujem novozvoleným poslancom k ich zvoleniu, a prajem im veľa ďalšej spolupráce. Vážení poslanci, vyzývam vás k vzájomnej spolupráci v prospech nášho mesta a jej občanom.
Názor autora: Prečo nie? Nič nie je žiadanejšie, ako keď je spolupráca. Primátor aj by chcel spolupracovať, ale jeho razantné konanie je prejavom nezvládnutia moci, čo ho vedie k stavu, že zabúda aj na toho druhého. Aj by chcel, ale všade vidí iba seba samého, a potom mu uniká podstata života. Môžem si iba povzdychnúť a nádejať, či sa niekedy vôbec dočkám, aby slušnosť, kultúrnosť, civilizovanosť a čestnosť bola súčasťou aj komunálnej politiky v meste? Ak k tomu pripočítam, že väčšina v zastupiteľstve sa díva optikou statického videnia, účelovosti a oddanosti, a medzi nimi sú takí, ktorí podľa poslanca Ing. Milana Gura vzťahovo neslobodní, tak potom dielo nepokoja v zastupiteľstve je dokonané.
Primátor Ing. Jozef Vražel: Verím, že tak ako aj ja, aj vy ste pripravení využiť svoje schopnosti a možnosti, pri rozvoj nášho mesta, ku prospechu jeho občanov. Ďalej vyzývam všetkých pracovníkov mesta, mestských organizácii, aby začali vzájomne spolupracovať, taktiež v prospech nášho mesta.
Názor autora: Prečo nie? Mandát primátora, ale aj poslancov mal by byť vykonávaný priebežne. Mala by byť zachovaná kontinuita vládnutia v primeranosti a postupnosti možnej zmeny. Ale nie tak ako sa to stalo napríklad pri separovanom zbere. Sľubovalo sa, že tí, ktorí budú separovať, budú mať zľavu, a nemajú. Vedenie zahladené do svojej moci si neuvedomuje, že pamäť voličov si veľa pamätá.
A ta poznámka o spolupráci do mňa ako pichnutie osy. Ako keby dovtedy spolu nespolupracovali? To asi nie, pán primátor?
Primátor Ing. Jozef Vražel: Chcem však poprosiť vás o pomoc, aby sme pre naše mesto získali podporu, spoločnými silami ho posunuli dopredu.
Názor autora: Prečo nie? Dobrá povesť, to je najcennejšia značka, ktorú môže mesto získať v spojitosti so svojou prácou. Tu treba odhodiť svár, a v rôznosti spoločne hľadať to čo môžeme získať mimo mesta. Ale čo kauzy? Nie sú to sizyfovské čadčianske bludné kamene, ktoré môžu sťažovať toto úsilie?
Primátor Ing. Jozef Vražel: Zároveň vás všetkých chcem poprosiť o šírenie dobrého mena o našom meste.
Názor autora: Prečo nie? Súhlas, lebo za každou zmienkou, ktorá je nositeľkou pracovitosti, v sebe prezentuje úspech a slušnosť. Vo svojom dôsledku je značkou kvality, a kvalita, je dôvera. To isté by malo platiť aj o dobrom mene mesta (aj nášho !!!). Áno, dobrá zmienka o meste by mohla byť, ale akosi pri práci sa zabúda na občana, obyvateľa, voliča ...
Primátor Ing. Jozef Vražel: Vážené dámy, páni, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť, želám vám všetkým do nového roku vzhľadom na toto obdobie veľa zdravia, šťastia, síl a veľa osobných a pracovných úspechov. Ďakujem.
... a na záver zopakujem moju otázku:
Je inauguračný prejav aj po odstupe dvoch rokov stále platný a inšpirujúci, alebo je to už iba nádej, ktorá sa stratili v nenávratne?
Ja viem svoje, ja som svojimi poznámkami formuloval svoje stanovisko. Som si vedomí, že ja sám nezmením verejnú mienku. Ja môžem dať iba impulzy. Potom je na každom z nás, ak budeme chcieť, aby sme v rôznosti a diskusii spoločne dospeli do väčšinového názoru, aby sa zo slušnej pasívnej väčšiny pretvorila väčšina na uvedomelých občanov, ktorí sa chcú každý svojimi možnosťami a schopnosťami podieľať na komunálnom živote. Cesta po ktorej sa bude kráčať, nebude ani široká, ani rovná, skôr úzka a kľukatá.
Skúsme to, a na konci si povieme, stálo to za to !!!