(Milan Rúfus, * 10. 12.1928 Závažná Poruba, † 11.1.2009 Bratislava)  

Milan Rúfus, najväčšia osobnosť slovenskej poézie a najvýraznejší slovenský básnik, skutočný bard slovenského národa, už nie je medzi nami.

Bol poetom,

bol poetom detskej reči,

bol poetom domova, ktorý bol pre neho básnickou a ľudskou istotou,

bol poetom duchovnej lásky,

bol poetom krásy,

bol poetom hľadania ľudskosti,

bol poetom hľadania pravdy,

bol poetom hlásania pravdy

bol poetom hľadania zmyslu a podstaty ľudského života,

bol poetom láskavosti,

bol poetom lásky k človeku,

bol poetom lásky k životu,

bol poetom ľudskej krásy,

bol poetom ľudskosti,

bol poetom morálnej autority,

bol poetom múdrosti,

bol poetom národa,

bol poetom nehy a dokonalosťou formy bojujúcej proti komercii

bol poetom pokory slova,

bol poetom s hlbokým prežívaním sveta,

bol poetom silného sociálneho cítenia,

bol poetom slovenskej moderny,

bol poetom skromnosti,

bol poetom svedomia národa,

bol poetom svetskej lásky,

bol poetom šírej slovenskej zeme,

bol poetom skvelých „Modlitbičiek“,

bol poetom ticha,

bol poetom utrpenia  a tragédie človeka,

bol poetom veriaceho v Boha

bol poetom výnimočnej morálnej autority,

bol poetom vysokých ideových, morálnych a estetických hodnôt,

bol poetom ............ a bol aj mojim poetom.

Smrť je len nenávratno, ale iba zabudnutie je koniec života. On bude naďalej žiť medzi nami so svojimi básňami. Budú nám chýbať jeho nové verše, ktoré na rozdiel od nás „smrteľníkov“ boli podporené trpezlivosťou a pokorou v hľadaní a objavovaní jeho sveta pre nás, ktorí sme si ho vážili.