A.Kiska ešte nie je v parlamente, už avizuje, že chce ísť proti väčšine ľudí na Slovensku. Je ochotný postaviť sa so svojou menšinou verných za „slušnú“ ulicu proti väčšine. Dôvodom zloby by mala byť zámienka, že Smer sa rozhodne vytvoriť po parlamentných voľbách vládnu koalíciu s ĽSNS. Jeho zámysel možno dešifrovať nie o odvahe, ale o obave, že nebude v politike. Nenaznačuje to, že strana ZĽ sa obáva v parlamentných voľbách prehry?
Jeho predstava je, že by po vzore hnutia All For Jan/Za slušné Slovensko znova preniesol politický zápas do ulíc a na námestia. Pre neho ulica má stále čaro ako najjednoduchšia cesta využiť mladícku neskúsenosť spojenú s horlivosťou (mládeže) a rozvášnenosť (hercov) na dosiahnutie svojho cieľa. Neuvedomuje si, že takáto politika je iba krokom posilniť tých, proti ktorým bojuje? Preto Herakleiosova myšlienka v nadpise nech je chápaná ako dobrá rada.
Pán Kiska asi nezabudol, že po nástupe do funkcie ako prezident pozýval na konzultácie predsedov politických strán, nikdy nepozval parlamentnú stranu ĽS NS. Doplňujúca otázka? V prieskumoch percenta ĽS NS rástli alebo klesali? (nevhodné prečiarknuť) Tu treba pripomenúť jeho myšlienku, že nie zákazy, ale voľby rozdávajú mandáty.
Nie je jeho politicky zámysel zhubnou eskaláciou nebezpečnej hry, ktorú chce rozohrať, keď politika sa nevyvíja podľa jeho predstáv? Nie je pre politické Slovensko v súčasnosti najhlavnejšou úlohou vrátiť demokraciu z ulíc a médií do parlamentu?
Voliči si myslia, že exprezident v úrade sa za 5 rokov kultivoval, politicky dozrel a každodennou prácou získal schopnosť posudzovať dôsledky nebezpečných politických stretov. Opak je pravdou, láka ho „slušná“ ulica, verí, že ona ho dostane najľahšou cestou k moci a imunite. Nie je jeho túžba znovu robiť uličné teatro dôkazom, že za päť rokov v úrade nepochopil, čo vedia ľudia práce, že Slovensko je republika, má demokratickú ústavu a ňou definované republikánske inštitúcie.
Jednou z nich je parlament. NR SR je nielen najvyšším zákonodarným orgánom republiky, ale aj jedinou politickou arénou, pre legitimizovanie vôle ľudí. Zmyslom parlamentarizmu je okrem iného kultivovať spoločenské a záujmové konflikty, krotiť vášne a hľadať konsenzus medzi protirečivými politickými silami.
Z jeho zámeru možno vysledovať, že pôsobenie v prezidentskom úrade ho neoslovilo. Asi mu (ešte) nedošlo, že nemá na politiku vlohy a v politike melie z posledného?