(úvaha o ľudskej krehkosti)

Žijeme v dobe public relations, v epoche politickej korektnosti a poloprávd, krátko povedané, v epoche klamstva.

Neverte tým, ktorí vám hovoria o veľkých ideáloch, ale ničia rodiny.

Neverte tým, ktorí vás presviedčajú o tom, že veľký svet vám môže ponúknuť viac ako rodina.

Najkrajšia vec, ktorá tu existuje, je predsa rodinné spolužitie.

Neveríte?

 

Budem vám vyprávať jeden skutočný príbeh. Hrdinkou je malé dievčatko, ktoré v predvečer Štedrého dňa dôkladne balí veľkú krabicu do krásneho vianočného papiera. Otec sa na ňu chvíľu díva a potom ju prísne napomenie, že používa príliš mnoho papieru. Dievčatko so slzami povie „To je pre teba, otecko“ zaskočený otec potom pod stromčekom  rozbalí darček. Otvorí krabicu  a prísne povie „Veď je prázdna!“ „Nie je prázdna“ vykríkne dievčatko, „dala som do nej pre teba milión pusiniek.“

A tak ma jeden otecko na svojom pracovnom stole obrovskú krabicu a na udivené pohľady a upozornenie, že je prázdna, odpovedá s úsmevom „Nie je prázdna, je plná lásky od môjho dievčatka!“

Úvahu o Vianociach pre ľudí dobrej vôle napísal katolícky kňaz Dariusz Sputo, ktorý pôsobí vo farnosti Ostrava - Kunčičky.