Prezidentka Z.Čaputová vo svojom príhovore pri príležitosti 27.výročia vzniku republiky povedala „Vzali na seba osobné riziko a spolu formovali hnutie, ktoré zmenilo pomery v krajine tak, že demokracia, ľudské práva a slobody tu po štyroch desaťročiach dostali opäť príležitosť na uplatnenie“.
Pri udeľovaní štátnych vyznamenaní prezidentka sa dopustila sa šramotu. Aj keď proklamovala, nespomenula si na Kňažku a Budaja, ktorí stáli neochvejne na tribúne v prvých dňoch po 17.11. Oni v pohnutej dobe nevedeli, čo bude, ak budú zhádzať z tribúny. Ak porovnáme vyznamenaných A.Kiskom a Z.Čaputovou, obaja si neuvedomili, že mnohí dostali od nich iba ocenenia. Neocenení Kňažko a Budaj, dvaja odvážni zostanú pre národ „naveky“ symbolom vtedajšej zmeny. Otázka znie, či neocenenie možno chápať ako politickú manipuláciu alebo začiatok manipulácie s históriou?
Do živého zaťal J.Baránek, komentátor na svojom profile na FB. „Vráťme sa do novembra 1989. Vtedy nikto ani netušil, že by mali existovať údajné dohody medzi časťou disentu a komunistickou mocou o zmene mocenských pomerov. Navyše, ak aj takéto dohody existovali, boli dosť nejasné a neisté. Spomeňte si len na generála Václavíka, vtedajšieho ministra obrany ČSSR. Ten v tých dňoch povedal: „Navrhuji uvést do bojové pohotovosti armádu, bezpečnost, milici bez nějakých zásahů atd., aby tyto složky byly připraveny, jestliže k něčemu dojde, věci řešit. Není možné čekat, až nám něco udělají, je potřeba mít tyto síly připraveny …“ Z jeho slov sa hrnie studený pot hrôzy.
J.Baránek vyslovil na záver nechutného falšu burcujúce slova: „Z môjho uhla pohľadu teda aj tohtoročné „vyznamenávanie“ bolo spolitizované a neodvážim sa tvrdiť do akej miery, ale zmanipulované. Táto moja výhrada sa samozrejme netýka len p. prezidentky, ale aj A. Kisku, ktorý takisto zahral pštrosa a v roku, kedy sa blížilo 30. výročie novembrových udalostí, týchto dvoch hlavných protagonistov od ignoroval.“
Dôvetok
Z „ideového“ zlyhania neviňme prezidentku, aj keď kritika padá na ňu, ma poradcov, ktorí by jej mali radiť. Zaráža, že jedným z nich je poradca pre vnútornú politiku M.Leško, bývalý člen KSS, ktorý keby chcel, upozornil by prezidentku na oboch hrdinov nežnej. Včera erudovane písal z pozície marxistickej ideológie a dnes presiaknutý liberálnym duchom asi v návale práce zabudol. Treba pripomenúť, že včera sme všetci museli ale oni chceli.
Ukazuje sa, že vážiť a pradivo reflektovať na vlastnú históriu je asi nad naše (politické či ideologické) chápanie súvislosti.