(námet na rozmýšľanie)

Expert na verejnú dopravu Marek Modranský odmietol slová Lunterovcov, že SAD Zvolen sa správajú ako výpalnici. Je to krivda spôsobená dopravcovi, ktorý desiatky rokov plní potreby kraja a je jedným z najväčších a najstabilnejších zamestnávateľov v regióne. SAD Zvolen prevádzkuje 500 autobusov. Zároveň odmieta  tvrdenie, že vinníkom je bývalý župan M.Kotleba, tvrdí, že je to len politická výhovorka Lunterovcov na vzniknutý problém.

 

Merito sporu

„M.Kotleba podpísal pred uplynutím 10 ročných zmlúv so SAD-kami dodatky na ďalších 5 rokov, ktoré predtým schválila krajská dopravná a finančná komisia, napokon aj zastupiteľstvo BBSK s podpornými právnymi stanoviskami. Nariadenie EÚ 1370/2007 tento úkon dovoľuje, pričom musí byť odôvodnený napríklad investíciou do technickej základne. A táto povinnosť investovať do nových autobusov tam v zmluve bolo.“

Navyše kraj v rokoch 2017 a 2018 dosiahol úsporu, dohodol so SAD-kami, že budú jazdiť za pevné ceny bez ohľadu na vývoj hlavných nákladov. Takto stabilizoval aj rozpočet kraja (predĺžila sa aj doba odpisov). Ušetril v posledných dvoch rokoch zmluvy sumu cca 8 mio €.

Zábudlivým treba pripomenúť, že “BBSK má zákonnú povinnosť zabezpečiť dopravu pre ľudí. Za škody na hospodárskom živote v kraji pri nefungujúcej doprave sa musia zodpovedať tí, ktorí sú verejní činitelia v pozícii štatutárov samosprávy, a to je predseda a podpredseda. Je to ich zákonná povinnosť. Hazardovať takto s každodenným životom ľudí nie je úlohou kraja, ale naopak, vytvárať také prostredie, aby pre ľudí boli zachované všetky služby, na ktoré majú zo zákona nárok.“

Odborník na verejnú dopravu M.Modranský na záver dodáva: „Mylné pohnútky súčasného vedenia BBSK pod vedením J.Luntera a jeho syna O.Luntera priviedli kraj do patovej situácie, kedy naďalej trvá na tom, že zmluvy sú neplatné, no žiada od dopravcov, aby jazdili aj naďalej. Právny stav dnešnej situácie, ktorú zavinili Lunterovci, však nie je uspokojivý.

Ak tvrdia, že zmluva nie je platná, majú len dve možnosti. A to postupovať ako iné kraje – akceptovať zmluvy, ktoré podpísali ich predchodcovia, a začať konečne konať v rozvoji služieb, skvalitňovať dopravu v celom kraji, založenie integrovanej dopravy a množstvo iných prvkov, ktoré mali obyvatelia a návštevníci kraja pozitívne pocítiť“ čo pred voľbami sľubovali. A druhá možnosť je pre celý kraj obrovské riziko tým, že si aj dopravcovia môžu rovnako osvojiť právny názor vedenia župy, že zmluvy sú neplatné. Podľa toho zaujmú svoj postoj, a doprava v celom kraji zastane“

Čo predchádzalo kauze autobusy

J.Lunter po voľbách do VUC sa stal regionálnym politikom. Porazil M.Kotlebu a ďalších 3 kandidátov. Treba pripomenúť, že v záujme politického riešenia - všetci proti Kotlebovi pred voľbami vzdali sa v prospech J.Luntnera silní kandidáti M.Klus, S.Mičev a J.Šimko. Takto mal terajší župan „vydláždenú“ cestu na stolec župana. Splnil základnú podmienku, dostal podporu voličov. Pozabudlo sa, a média (opozičné) to obchádzali, že J.Luntner nemá skúsenosti. Včera radosť z víťazstva a dnes už aj mnohí z opozície sú sklamaní, ako vedie BBSK.

Pred voľbami znelo unisimo, my nebudeme takí ako boli oni ... a skutočnosť je iná.  Menoval rodinného príslušníka za druhého muža župy, platy majú ako „králi“ za to, že pracujú a kauza autobusy ide na vrub ich neskúsenosti, že by neschopnosti (?). 

Nebyť samospráv miest a obci BB kraja, ktorí hasili to čo iní rozmrvili, za to im patrí poďakovanie za odvahu, ktorou zachraňovali „luntnerovcov“, ináč situácia by bola na hrane riešiteľnosti. Svojim konaním obecná samospráva dokázala, že je pevnou súčasťou verejného priestoru.   

Ukázalo sa, že trh všetko nevyrieši. V čele SAD sú trhový manažéri, pre ktorých je verejný priestor rizikový, pre nich je zisk alfa omega v podnikaní. O tom by vedela rozprávať županka ŽASK alebo primátor Žiliny. Chceli sme trh, tak ho máme, ale chýba nám poľudštený trh, ktorí nechce za každú cenu iba zisk. V tomto marazme sa stráca občan.

Ako sa zdá, kauza autobusy verme, že bude vyriešená ale nie doriešená v prospech ľudí. Tu treba pripomenúť zatiaľ iné teoretické riziko. Železničná trať Bratislava - Komárno funguje. Ale čo vtedy, keď z rôznych dôvodov spoločnosť prestane vykonávať zmluvné podmienky (bankrot spoločnosti, nedohoda, ... ). Ak partneri sa nedohodnú, musí rozhodnúť súd. Za 1-2 roky súd vydá rozsudok, ale jazdiť sa musí hneď a všade. Kto si to zlizne? Predsa štát, lebo on môže za všetko.

Z vlastných skúsenosti viem, že ako poslanci sme nedostali pri prerokovaní príspevku na autobusovú prepravu detailné skutočné výdajové položky. Riešenie by aj bolo, keby v každom v nás fungoval etický kódex slušnosti, a nie za každú cenu „zničiť“ toho druhého. To nie je obhajoba BBSK, iba pripomenutie, že samosprávny kraj nesie zákonnú kompetenciu zabezpečiť zmluvnú prímestskú dopravu.

Z kauzy možno iba pripomenúť, ak budeme pristupovať k volebným urnám, po premýšľajme o slovách O.Krejčiho „Nesmieme zabúdať, že zmyslom volieb v liberálnej demokracii nie je výber najschopnejších, ale legitimizovanie moci.“ 

Nebola privatizácia  SAD začiatkom konca?

Lunterovské „šachy“ ukázali, aká dôležitá je verejná doprava. Kým donedávna sme mohli o takomto hrozivom scenári iba teoretizovať, zrazu sa začali obyvatelia BBSK pýtať, na čo      sú nám kraje? Nebolo by účinnejšie vrátiť sa ku osvedčeným Krajským a Okresným úradom?

O privatizácii 17 podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) rozhodla vláda v roku 1999. Samotná privatizácia už vtedy malo mnoho nezodpovedaných otáznikov. Možno tam treba hľadať odpoveď na otázku, či bola privatizácia verejnej autobusovej dopravy správny krok?

Odborníci by mali nastoliť otázku, či verejná autobusová doprava má byť v rukách súkromníkov, alebo by sa mala vrátiť do rúk štátu, prípadne presunúť do vlastníctva samosprávnych krajov.