Pred Vianocami Slovensko dostalo rušivú správu. Vo Zvolene dva dni pred Štedrým večerom na skupinu dominikánov vrátane 70 ročného pátra vracajúci sa z predvianočného spovedania boli prepadnutí dvoma násilníkmi. Výsledkom boli zlomený nos, modriny a vybitý zub.

 Na Slovensku vďaka mainstreamu včítane verejnoprávneho spravodajstva nastalo ticho. Prečo by aj nie, keď každá téma o cirkvi je nežiaduca, leda Bezák bol výnimkou. Slniečkari a liberáli, súdiac podľa ich volebného programov sú na hony vzdialené jej pomáhať, leda tak „do hrobu“.

K incidentu sa vyjadrili dve autority a postihnutí dominikáni.

  • • Provinciál Rehole dominikánov Dr.D.Mačura „Polícia zasiahla veľmi promptne, za čo sme vďační. Incident teraz riešia orgány činné v trestnom konaní.“
  • • Obdobne sa vyjadrila riaditeľka kampane Citizen Go M.Kuzarová, ktorá žiada „dôkladné vyšetrenie prípadu a jednoznačné odsúdenie tohto násilia, zvlášť ak sa potvrdí, že bolo motivované náboženskou neznášanlivosťou!“

  • • Reakcia piatich napadnutých dominikánov bola v súlade z ich životným poslaním. Oni odpustili násilníkom, modlia sa za nich a za ich rodiny. Tento akt lásky možno prirovnať pápežovi Jánovi Pavlovi II, ktorí v rozhovore vo väzení odpustil A.Agcovi aj napriek tomu, že atentátnik sa mu neospravedlnil.

Zbití rehoľníci vo Zvolene a k tomu pripočítame z poslednej doby zdevastované židovské cintoríny v Rajci a Námestove velia, aby sme boli ostražití. Ulica vystavila spoločnosti „účet“ s dôvetkom - PREČO? O odpoveď sa pokúsil G.Hunčaga, autor je historik a dominikán.

„Otvorená demokratická spoločnosť, ktorá stojí na občianskych právach, garantuje svojim obyvateľom viaceré základné slobody, z ktorých v rámci uznaných ľudských práv patrí medzi najstaršie náboženská sloboda. Aj keď si to niektorí určite nechcú priznať, práve ona je v našom prostredí azda najčastejším terčom viac či menej priamych útokov. Dôvodov, prečo sa to deje, je zaiste viac.

  • • Jedným z nich je spôsob, akým sa o náboženstve a s ním spojenej hodnotovej orientácii hovorí v liberálnych médiách.
  • • Platí, že v slobodnej a otvorenej spoločnosti nie je povinnosťou sa s niektorým z náboženských svetonázorových systémov stotožniť. Povinnosťou však je rešpektovať náboženské presvedčenie tých, ktorí sa k nemu hlásia. V rámci legitímnej pestrosti postojov nemusí každý súhlasiť so všetkým, čo z korpusu toho - ktorého náboženstva pre život jednotlivca vyplýva a zo spoločenského dialógu sa nevylučuje ani konštruktívna kritika.
  • • Tomu by však mala zodpovedať aj kultúra vyjadrovania a prístup k náboženským témam.
  • • Účelové škandalizovanie a zosmiešňovanie náboženstva je presne tým, čo v mladých ľuďoch vyvoláva dešpekt voči náboženským hodnotám. Odtiaľ je už len krôčik k výtržníctvu, nenávisti a vandalizmu, ktorý v ničom nezaostáva za inými extrémizmami.
  • • Problém slovenského liberálneho mediálneho prostredia je však v tom, že tieto referenčné body v ňom absentujú. Architektúra jeho náboženského rozprávania, v ktorom sa fakty a ich interpretácia podriaďuje sa istému záveru. Až príliš nápadne pripomína ten, ktorý vo Francúzsku či Spojenom kráľovstve hanobenie náboženstva šikovne zakrýva za „humor“ a karikatúru.“

Ak sa zamyslíme, čo by bolo „mučiace“ ticho aj vtedy, keby namiesto dominikánov boli Rómovia či iné minoritné skupiny či spoločenstva?  

Na Slovensku vieme šikovne nepohodlné veci, a tým je kresťanstvo,  „šupnúť pod koberec“. Zdá sa, že na Slovensku máme asi najväčší koberec na svete, čím neprenikajú do zahraničia zlé správy, azda okrem pána exprezidenta.