Keď Boh dá, aj motyka streli, potom aj dobré sa môže stať. Na jednom súkromnom webe mnohokrát bez znalosti každý si píše svoju optikou videnia dianie v meste. Problémom je mnoho krát vzdialený realite. Niekedy (alebo často?) dejú sa aj čudné veci, ktoré spochybňujú hodnovernosť webu, ale medzi riadkami dá sa občas objaviť aj niečo pozitívne.

Bloger M.Kándrik zverejnil dve fotografie Palárikovej ulice, jednu v súčasnej podobe, a druhú vyretušovanú a doplnenú podľa jeho predstavy. Jeho zámyslom bolo ukázať, ako malo by podľa neho stačilo k zlepšeniu vzhľadu pešej zóny. Zmeny sa týkali nežiaduceho reklamného smogu, navrhuje  

  • Odstránenie bilbordu z hnusnej oranžovej budovy (honosne nazvanej obchodne centrum, či tak nejako)
  • Odstrániť digitálnu reklamnú tabulu na „korintskom“ stĺpe
  • Nahradiť zle pozváranú kadibúdku so svadobnými šatami nejakou modernou reklamnou skriňou
  • „Nasadil" by na pešiu zónu stromy

Ak pominieme stromy, ktorých nasadenie v sebe nesie mnohé technické problémy, s ostatnými bodmi by bolo možné súhlasiť, lebo chaotické stvárnené a umiestnené reklamy a bilbordy v meste sú stálym zdrojom kritiky. Ja dodávam, že v centre pozornosti by mal byť aj „vianočný stromček“ ovešaný reklamoui na bývalej budove Okresného úradu, k nemu je potrebné priradiť Sventkov dom.  

Mesto si je tohto problému vedome, koná. Prvým krokom bolo odsúhlasenie Koncepcie umiestňovania reklamných stavieb a reklamných zariadení, ktorá bude záväzná ako podklad pre stavebný úrad k stanoviskám pre povoľovanie umiestnenia reklamných stavieb a objektov na verejných budovách. Je to beh na dlhú trať. Tu možno pripomenúť, ako dlho Bratislava bojovala a bojuje proti reklamnému smogu. Zatiaľ sa to Bratislavy darí, i keď to stálo dva roky úsilia.

Mesto by asi malo rozčleniť na zóny. Pre každú by boli stanovené pravidla, kde a ako  reklama môže byť umiestnená, aby hustota reklám na Palárikovej ulici na muž nekonkurovala niektorým európskym mestám.

Zmena v tejto oblasti nie je jednoduchá. Druhej strane nejde o reklamný spor, ale o dobrý biznis, obdobný pri potieraný hazardu. 

Tu sa ponúka zavedenie dane z reklám za zariadenia na súkromných budovách a pozemkoch, ale aj zvýšenie nájmov napríklad na umiestnenú reklamu pri zástavkách MHD alebo na stožiaroch osvetlenia.

Reklama je potrebná, na to ale musia byť pravidlá a musia byť jasná hranica medzi reklamou a reklamným smogom. 

Ak už organizácie, obchody či prevádzky chcú upozorniť, že v danej budove prevádzkujú svoju činnosť, nebolo by vhodné, aby na vchode budovy bola odsúhlasená jednotná (estetická) tabuľka s malým zoznamom prevádzok, nie žiadne obrovské opachy. Treba sa okolo seba poobzerať, že aj v našom meste sú majitelia, ktorí majú na vchode kultivované menovky. Potom dojem z budovy bez „špatiacej“ reklamy by bol esteticky príjemnejší.

Hrozbou, neúctou a zároveň kritikou od nevidiacich sú reklamné pútače vo forme dvojnožky, ktoré sa pred otvorením dennej prevádzky vyložia sa na chodník a po skončení sa odnesú, ktoré v sebe nesú riziko, vidiaci ich obídu, ale pre nevidiacich je to reklamná „pasca“.

Kto neverí, nech si dá na oči pásku, zoberie bielu paličku a prejde sa po Palárikovej ulici a bude sa hanbiť ako neúctu požíval k nevidiacim.

Pripomeňme si, že vo Švédsku bez súhlasu architekta nesmie bez povolenia byť umiestnená alebo vyvesený žiadny emblém či štít prevádzky.