Ústava je najvyšší právny predpis v štáte. Zákony z neho nesmú robiť výnimky. O pokynoch, opatreniach, smerniciach, inštrukciách a podobných právnych bezvýznamnostiach páchaných úradníkmi každého stupňa vrátane ministrov už ani nehovoriac ... Doc.JUDr.J.Drgonec,DrSc.)
Vláda prenáša záťaž na najchudobnejších, pozornosť vlády sa upiera všade, len nie na riešenie ekonomických a sociálnych problémov spoločnosti. Vzhľadom na neschopnosť premiéra riadiť štát a nekompetentnosť vlády ako celku, nič iné ani nemôžeme čakať. Ekonomika sa čoraz viac prepadá a reálne atakuje hranicu 12,1%. Podobné je to s nezamestnanosťou. Napriek týmto výstražným signálom sú na personálne čistky, šarvátky vo vnútri koalície a ekonomické opatrenia, aj to len kozmetické, ktoré sú až na konci jej záujmu - minimálna mzda, devalvovanie už schválených 13.dôchodkov. Situácia je zložitá, väčšinu problémov rieši na úkor najslabších. Práve oni nesú ekonomickú a sociálnu tiaž dopadov pandémie, čím sa dostávajú mnohí pod hranicu biedy.
Recyklácia plastov nie je jednoduchá, napríklad „zahltená“ vodná nádrž Ružín plastmi je výkrikom našej ľahostajnosti. Reálne sa recykluje menej ako polovica vytriedených PET fliaš, zbytok ide do kotlov, cementárni, spaľovni alebo konči na skládkach. Vo voľnej prírode najviac odpadu sú plastové fľaše. Tu si zaslúži pivovar Gambrinus. Ročne ušetri 334 ton plastov vďaka ukončeniu predaja piva v plastových fľašiach
Nemci patria k národom, ktorí majú svoje peniaze radšej doma. Dôvodom je obava, že štát môže siahnuť na peniaze v banke v čase vyhrotenej situácie. V priemere ma každý Nemec doma uložených 1365 € a v peňaženke 107 €. Príkladom môže byť vyhlásenie núdzového stavu. V takom prípade si ich na neurčitú dobu môže štát „vypožičať“ od všetkých tých, ktorí majú v banke viac ako 50 tisíc €.
Iným príkladom „odvodu“ nech poslúži zjednotenie Nemecka. Každého kto pracoval, zo sumy, ktorú ročne odvádzal štátu na daniach, z nich 5,5 % odvádza ako daň solidarity pre NDR. Prešli takmer tri desaťročia a štát túto daň vymáha ešte aj v súčasnosti. Preto pre 75 % Nemcov sa štát a banky stali nedôveryhodnými a preto ich mávajú doma. Jedná sa o nemalú sumu 125 mld €.
A.Christie ma o jeden titul knihy viac. Vo Francúzsku premenovali v súčasnej hystérii jej román Desať malých černoškov. Bude sa predávať pod novým menom, Bolo ich desať, oznámila to rozhlasová stanica RTL s odvolaním sa na J.Pricharda, potomka spisovateľky.
Next generation EU je záchranný plán obnovy EÚ po pandémii. EÚ si požičia na finančných trhoch 750 mld €, rozdelí ich medzi členské štáty v pomere 50:50 medzi granty (dotácie) a pôžičky. Slovensko by malo dostať 8 mld €. Podľa dohovoru členské štáty to budú splácať vo forme únijných daní.
Bývalý minister Palko k záchrannému plánu obnovy povedal „Je to ďalším krokom k Európskemu super štátu. Aj keď si to napokon celé zaplatíme, nebudeme slobodne rozhodovať, na čo tie peniaze minieme“.
Treba pripomenúť, že deficit bude poznať svoje výdavky, ale nie svoje príjmy. Výrazne rozpočet bude zaťažený demografickým vývojom a vzrastajúcimi mzdami v súkromnom ale hlavne v štátnom a verejnom sektore, ktoré prestali byť kryté vyššou produktivitou práce. Od roku 2028 počas 30 rokov to budú splácať daňovníci stále väčšej chudoby v peňaženkách a zo znehodnotených úspor.
Ministerstvo kultúry udelí mimoriadnu pomoc pre nezávislú kultúru v hodnote 11 mio €, pre 30 inštitúcii so 5000 zamestnancami. Na to trefne zareagovala na sociálnej sieti bývalý ministerka Ľ.Lašáková, že je to účelová predohra pre „kupovanie“ voličských hlasov. A propo, kultúra národnostných menšín dostáva 500 tisíc €, viac dostane audiovizuálny priemysel a 9 mio nezávislí umelci. Tak ako Matovičova „ponuka“ 10 mio na udobrenie médiám, prichádza aj ministerka kultúry s odvahou napraviť si svoje pošramotené renome vďaka svojej neodbornosti a neskúsenosti riadi rezort.
Pätina Slovákov živorí vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne. Na začiatku krízy mali finančnú rezervu na menej ako jeden mesiac 16 % domácností, v súčasnosti sa počet zvýšil na 21 %. K tomu 72 % ľudí je prinútených hľadať si aj iný zdroj obživy.
Zabezpečený človek by mal mať finančnú rezervu vo výške 3 až 6 mesačných príjmov. Ďalšie zabezpečenie by si v našich podmienkach mohol dovoliť iba „horných“ desaťtisíc. Jedná sa o poistených proti nepredvídateľným situáciám, ochrana majetku pred infláciou a dlhodobo si sporiť na dôchodok. Hlavný zdroj príjmov ma 78 % zamestnaných Slovákov. Po pandémii zdroj príjmu klesol na 72% Slovákov. Úmerne tomu štátne dávky a príspevky budú hlavným príjmom pre 27% obyvateľov, po pandémii stúpli o 4%. Prázdnu“ peňaženku aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí na Slovensku.
Kotleba sa ostro vyjadril ku krokom vlády „Na rodiny či na vybavenie pre záchranárov a hasičov peniaze nie sú, ale na mimovládky, americké stíhačky a vrtuľníky áno“ Reagoval na jednorazový príspevok pre mimovládne a neziskové organizácie v sume 1 mio €, s ktorým prišla ministerka Remišová. U ministerky to ani neprekvapuje, ako opozičná poslankyňa chcela zmeniť vzťah štátu v prospech týchto organizácii.
„Ponuku od USA si nechceme nechať újsť“ povedal minister obrany Naď. USA ponúkli Slovensku na nákup vojenskej techniky 50 mio € pre náhradu vybavenia po bývalej Varšavskej zmluve. Pritom tu treba mať na pamäti, že USA ako hlavná armáda robí ťahy, tak, aby členské krajiny v NATO prispievali 2% HDP na obranu, čo vyvoláva pnutie nie iba v Nemecku. A propo, čo za to budú chcieť USA? Nie je naše „kúpenie“ vyvážené naviazaním sa na ďalšie kúpy amerického vojenského materiálu“?
Na Slovensku v roku 2019 zarobilo menej ako 600 € mesačne pracujúci na plný úväzok 7,4 % ľudí (154.000 ľudí). K tomu treba pripočítať ľudí pracujúcich na dohodu doma i v zahraničí.
Francúzsko podporilo domácu produkciu vína, ktorá bola postihnutá pandémiou, sumou 250 mio €. Paradoxne, kto má, ma ešte viac. Francúzsko je jednou najväčších prijímateľom štedrých dotácií do poľnohospodárstva v EÚ, čím Francúzsko je vzorovou krajinou, kvalitou a množstvom s potravinovou sebestačnosťou. Čo na tom, že pandémia nám ukázala v plnej nahote ukázala, že naša potravinová nesebestačnosť nás môže v krátkej dobe môže poriadne vycvičiť. Bolo by dobre, keby Matovič si nechal predložiť fakta o našej sebestačnosti ku 31.12.1989, a začal konečne konať, a nie hrať si svoj politicky kabaret.
Minister dopravy A.Doležal (SME rodina) plánuje zmeniť charakter mýtneho systému. Štát začne ponímať systém nie ako stavbu ale dielo, to znamená, že štát bude ho prevádzkovať. Starý dosluhujúci systém je drahý, doslúži do roku 2022. Výber je 2 mld € a výdaje 1 mld. Pri novom systéme minister plánuje zisk 2,5 mld € s nákladmi iba 350 mio €.
Aký je to paradox. Obaja ministri, dopravy a hospodárstva v jednej vláde, ale prístupy sú neporovnateľné. Prvý za „judášskych“ 35 mio € za odpredaj lepšie by znelo “darovanie“ podielu vo Východoslovenskej energetike, ktoré nám dá nemecká firma E-ON, druhý poníma mýtny systém, zisk 2,5 mld € zostane doma. Ak minister A.Doležal je otvorený v príjmoch, od R.Sulika sme sa nedozvedeli, aký bude zisk resp. koľko dividend sa vyvezie do Nemecka? Aspoň verejnosť si pripomenie, že Sulík ide v Dzurindových šľapajach, čím je oddaným „žiakom“ svojich „učiteľov“ Dzurindu a Mikloša.
„Domáce vyučovanie" vyžaduje čas a hlavne vzdelanie. Nie každý všetko vie. Aj na 2.stupni každý učiteľ nevie všetko. Tam sú učitelia špecialisti na jednotlivé predmety ale rodič musí vedieť všetko. Potom to aj tak bude vypadať. Mnohí rodičia prídu domov, najprv sa oni musia naučiť ovládať školiaci program a potom sa s deťmi učiť. A k tomu ešte deti budú izolované , stratia prirodzenosti života (komunikácia, pohyb,...). Takéto riešenie je možné vnímať aj politicky, keď capa spravia záhradníkom. Všetko sa schyľuje na novú dobu plagiátorstva. Do teraz iba politici, a potom všetky deti, ktoré absolvovali Grőlichovu etapu vzdelávania, ináč povedané, ešte viac bude pripečených hláv ... a potom, že človek je typ spoločenský ... nie každý má internet.
Naša potravinová sebestačnosť v praxi Na jednom z nákupov v jednom supermarkete ponuka multikulturálne jablká, čo kupujúcim vyrážal dych. Ponúkané jablka boli z Chile, Belgicka, Talianska, Rakúska, Poľska, žiadne zo Slovenska. Jablka krásne, farebné, proste také, ktoré sa dali porovnať z hollywoodskym úsmevom.
Je pravda, že slovenské jablká nie sú na pohľad pekné, ale sú zdravé. Každý gazda vie, že tam kde je červík, nie je chémia. Na oko krásne (západné) jablka sú ošetrované chémiou a preto voči našim jablkám sú čo do „krásy“ konkurencia schopné. Bohužiaľ ponuka na trhu robí divy, tak ako v živote posudzujeme politikov, kde nezáleží na obsahu ale povrchu, to isté je aj pri jablkách. Toto nie je nič neobvykle vtedy, ak produkt je výsledkom trhu.
... na záver kreslený vtip od Mira Havlíčka. Vo výčape je pustená TV, kde prezidentka hlása, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou ... od jedného z pivných štamgastov odznelo ... s tým sa dá iba súhlasiť ... naši otcovia nám tu slobodu vybojovali. Iba nechápem, prečo sa nám tu teraz znovu premávajú cudzie vojska.