(úvaha o Covid 19 - 1.časť)

Covid 19 posilňuje štát nad občanmi aj vďaka dohľadu nad spoločnosťou prostredníctvom digitálnych technológii, povedal V.Klaus na začiatku pandémie (apríl 2020). Tak ako gradovala pandémia, vyslovoval bez servítku kritické slová pri stálom hľadaní odpovede, či Covid 19 je choroba alebo inštrument k premene spoločnosti. Nech jeho slova na jeho web stránke sú dôvodom pre každého si v chaose pojmov urobiť jasno.

 

Covidová hystéria kulminuje. Slova „covid“ a „koronavírus“ opäť dominujú mediálnemu spravodajstvu. Nie je to žiadna druhá vlna choroby (ta vlny nemá), je to druhá vlna poplašných správ, ktorá bola alarmistami dlho dopredu avizovaná. Je Covid 19 len choroba alebo inštrumentom k premene spoločnosti?

Správy o tejto chorobe sú publikované a verejnosti prezentované bez patričného kontextu, bez zdôraznenia kľúčových súvislosti

  • bez počtu tzv. nakazených s počtom testovaných
  • bez odlišovania počtu nakazených a počtu skutočne nemocných
  • bez rozlišovania sily choroby
  • bez kvalitnej analýzy skutočnej príčiny úmrtí
  • bez prevedenia čísiel, ktorými sme zahlcovaní, so zrovnateľnou základňou

Väčšina správ je preto málo relevantných. Počet nakazených za jeden konkrétny deň napr. v Rusku môže síce vypadať hrozivo, ale keď toto číslo vydelíme štrnástimi, je to ďaleko menej ako v Česku, ktorá ma 14x menej obyvateľov. Čísla z Indie by mali byť delené 140, pretože práve to je násobkom počtu obyvateľ Indie v zrovnaní s nami. Toto neprepočítavanie dát sme síce pripomínali od prvého dňa, ale moc sa to nezmenilo.

V hlavách mnohých, správy pasívne konzumujúcich ľudí je tak vytváraný naprostý chaos a zmätok. Psychicky labilnejší, zdravotne zraniteľnejší, starší a osamelejší si s tým nevedia poradiť. Sú takéto správy vydávané cielene, alebo sú iba nezodpovednosťou a nedomyslením dôsledkov. Cielenosť v tom nevidím. Je to zámer? Je to len čo najrýchlejšie publikované senzačné (dostatočne dramaticky vypadajúce správy) za každú cenu? Je to hľadanie akýchkoľvek bombastických oznámení, ktoré by sa dobre predávali? Alebo je to len prázdno a nezodpovednosť médií?

A nie iba médií. Nie je to i prázdno a nezodpovednosť za každú cenu sa na obrazovke predvádzajúcich politikov a ich poradcov? Politici sme aj my, ľudia s politickou skúsenosťou, dlho ospravedlňovali, že boli vyľakaní a preto sa robili chaotické opatrenia. Tak sme to ale mohli interpretovať snáď iba v marci roku 2020. Už o mesiac to prijateľné nebolo. A ono to trvá stále.

Politici si svojimi predchádzajúcim výrokmi vytvárajú tlak na seba samých. Vzniká začarovaný kruh. Sami si privodili určité  „zacyklenie sa“, z ktorého nevedia vykročiť. Sami sa dostávajú do pästi, z ktorej potom sa nevedia vyvliecť.

Svoje v tom si odohráva i medicínsky svet. I ten sa delí na svojich „aktivistov“ a na svojich na zemi stojacich praktikách. Ti prví sa strašne rýchlo stali verejnými celebritami, vyžívajú sa v tom a bubnujú na poplach. Normálni lekári trpezlivo pracujú s pacientmi, ale hnevajú sa. Nastala móda testovania a trasovania (čo je ďalšia veľká šanca pre svet IT, aby nad nami získali nadvládu). Odberové stanice nestačia testovať, adorované rúška sa nadhadzujú a skladajú podľa nelogických a stále sa meniacich pravidiel, rušia sa mnohé bežné spoločenská aktivity (zavierajú sa stále viac školy, bola zlikvidovaná letecká doprava a cestovný ruch, končia celé hospodárske obory a odvetvia, atď.). Zdá sa, že všetci prv alebo neskoršie skončíme v karanténe, ktorá je triumfálne označovaná za chytrú.

Málo dôrazne si kladieme zásadné nepandemické otázky a ešte menej jasne a zrozumiteľne na ne odpovedáme. Nebola jednoznačne nastolená, ale ani zodpovedaná o práve demokratického štátu na „chytrú“ karanténu (a na núdzové stavy). Mnohí máme ohľadne chytrej karantény veľa nezodpovedaných otázok, rozdiel medzi užitočným (a potrebným) trasovaním a špehovaním slobodne sa chovajúcimi ľuďmi nebolo presvedčivo vyargumentované.

Vôbec nebola vysvetlená vhodnosť a potrebnosť uplatnenia modelu tzv. chytrej karantény na nejasne definovanej chorobe Covid 19, ktorý je ťažko odlíšiteľný od obyčajnej chrípky, čo sa prejaví zvlášť na jeseň. Zdá sa, že celá chytrá karanténa je postavená na koncepčnom omyle. 

Rovnako tak nebolo verejnosti dostatočne objasnené, aký je rozdiel medzi koronavirusom SARS-CoV-2 (a jeho eventuálna prítomnosť v organizme toho či onoho človeka) a faktickou chorobou Covid 19. Väčšina ľudí si myslí, že je to rovnaké. Niektorí lekári nesmeli hovoriť, že to je to isté, ale v hluku alarmistických správ ich hlas nie je počuť.

Covid 19 ukázal, že i choroby podliehajú móde. Ostatné choroby ako by v roku 2020 zmizli, diagnostikuje  sa „lieči sa“ len Covid 19, aj keď naň žiadne priame lieky neexistujú. Až do posledného týždňa umierali na Covid jeden až dvaja  ľudia denne (a to veľmi často iba  „v spojitosti s Covidom 19“) pri priemernom dennom dlhodobom počte úmrtí v Českej republike zhruba tristo ľudí, ich smrť však nikoho verejne netrápi.

Budeme  takto pokračovať, nemá to žiadne riešenie a žiadny dobrý koniec. Prestaňme o týchto vážnych veciach viest politické hry. Oddeľme podstatu tejto nemoci, majúcu pre väčšinu ľudí mierny (chrípkový) priebeh, od zneužívania proti pandemických opatrení k radikálnej zmene usporiadania našej spoločnosti.

Neoznačujeme čo najviac zákazov, príkazov, povinných rúšok, trasovaní a vytváraní strachu a hystérie za vrchol zodpovednosti. Je to často jen oportunizmus a zbabelosť politikov. Oddeľme našu – už od komunizmu zakorenenú nedôveru k vláde od oprávnenej kritike konkrétnych opatrení voči tejto epidémii.