(úvaha o Covid 19 - 2.časť)

Pohľad na Covid 19 očami kňaza dáva možnosť pochopiť, ako cirkev vníma súčasnú pandémiu. Na jar sa rešpektovalo jej postavenie, jedine biskupi mohli rozhodnúť zakázať verejne omše. Dnes o tom chce rozhodovať krízový štáb. Potom sa vynára otázka, či platí rovnaký meter pre všetkých. Ak môžu byť bary otvorené do 22 hodiny, do nákupného centra príde stovky zákazníkov, v škole sa tiesnia stovky žiakov, takýto stav možno chápať ako neprimeraný zásah do náboženskej slobody. Potom duchovný život veriacich je neporovnateľný s kultúrnymi podujatiami, krčmy, fitka sú otvorené a kostoly zavreté. Hlavne, že v kostoloch sa nekonzumuje ako v bare. Prečo tie rozdiely? Kto stoji v pozadí tohto „tlaku“? 

 

„ Hystéria zorganizovaná okolo koronavírusu, počnúc propagandou čínskeho režimu, ktorý poučený z chyb sovietskeho, mlčiaceho behom černobyľské havárie, urobili z núdze čnosť, ktorou trochu nepochopiteľné - svorné i nesvorné - napodobnili všetky ostatné štáty, prichádza do štádia normalizácie. Naprieč národmi, kultúrami, kapitálom a ideológiami neprestávajú média produkovať správy o ďalších a ďalších počtoch nakazených a mlčí o tom, že väčšina z nich buď vôbec neonemocnela, a pokiaľ onemocnela, už sa zase vyliečila. Naďalej pripisujú vrodenú ľudskú smrteľnosť účelovo zveličované smrtnosti koronavirusu. Zdravotný stav každého človeka bol zoštátnený v podobe premrštených opatrení, ktoré dusia medziľudské vzťahy i samo ľudské svedomie, takže dokonca prestáva byť zrejme, či je nebezpečný vírus alebo ľudský rod samotný. Skrátka ďalší symptóm globálnej idolatrie domnelo samospasiteľného ľudského snaženia.

Prestali sa síce objavovať senzačné videa, akým boli čínske, ukazujúce chodcov, ktorý sa z ničoho nič padajú  na ulici, zatiaľ čo divák si mal domyslieť, že je to horúčka z koronavírusu, alebo to talianske, ukazujúce vojenské nákladné auta, ktoré „evidentné“ nestačia zvážať truhly do krematórií. Koronavírusová hystéria sa skrátka normalizuje, nemožno sa k nej vracať, alebo ich vyvracať obdobne ako po roku 1968 u nás nebolo možné spochybňovať médiami omieľanú „bratskú pomoc“ vojsk Varšavskej zmluvy.

Média svojim nepretržitým a všade prítomným pôsobením vyvolávajú dojem akejsi vše vedúcej entity, ktorou ich konzumoval, ale tiež sa do nej kreatívne zapojoval. Je to prameň zmýšľania, cítenia i rozhodovania, pôsobiaci ako autorita, a to aj napriek tomu,  práve preto, že sa nedovoláva pravdy, o Kristu ani nehovoriac. Nekompromisne však unifikuje ľudské úsudky a emócie.

Prirodzenou reakciou na veľa indoktrinácie je potom apatia alebo alergie, teda vzájomne sa provokujúcej protivy. Práve podnecovanie jedných proti druhým je taktikou vládcov tohto sveta, treba i tých, kto veria v diabla, proti tým, kto v nej neverí, a naopak. Otec lži využíva všetko.

Organizácia, o ktorej bola zmienka, je v skutočnosti dezorganizácia, a to nie len právneho poriadku, ale samotné ľudskej racionality, rozpadom súdnosti a podrývaním pravého náboženstva. Sú dezinterpretované objektívne fakty, ale zároveň i ľudské vnímania, včítane tých najušľachtilejších citov, a samozrejme i tých prízemných.

Najrozšírenejšou chybou úsudku mediálne predkladanou konzumentovi je tzv. petitio principi alebo dôkaz, ktorý je v skutočnosti len zaobaleným predpokladom. To je základná zbraň každého balamutenia či moderne povedané ideológie. V tomto konkrétnom prípade je oným „dôkazom“ napnuté vládne opatrenia „strašlivého“ ohrozenia ľudstva. Predkladajú sa buď ustarané, asertívne empatickou radou, zastierajúcim sa vyhrážaním „ak neprijmeme opatrenia, bude zle“ alebo triumfalistickou seba chválou „vďaka opatreniam sme sa zachránili“.

Koronavírus bol interpretovaný globálnou hystériou, podľa ktorej sú ľudia navzájom hrozbou, čo manifestuje rúška, ktoré zdravých ľudí pred vírom neochráni, ale oberá ich o prirodzenú identitu a zároveň núti, aby manifestovali svoju poddanosťou novou invenciou unifikační stratégie.

Klamania mieria vždy na ľudské city. Verbálne či obrazné je vskutku možné človeku vnuknúť určité emotívne a priori, ktoré potom riadi jeho racionálne pochody. Sv. Ignác z Loyoly to nazýva neusporiadané či nezriadené náklonnosti či city (affectiones), ktoré sa odstraňujú v duchovných cvičeniach, teda v spytovaní svedomia, rozjímania, ústnej či vnútornej modlitbe (Duchovní cvičení, 1. 21).

Hystéria rozpútaná okolo koronavírusu je tak ďalšou iskrou otca klamstva roznecujúcu nenávisť voči Bohu a voči ľuďom, ktorým však na rozdiel od Boha môže ublížiť. Modliť sa za inak zmýšľajúcich je preto skutkom sebaobrany ľudskej duše, aby ju nezačala nenávidieť, zvlášť vtedy, ak sa jedná o nepriateľov ľudského rodu, ktorí naviac modlitbu svojich blížnych potrebujú  Milan Glaser od roku 2006 pracuje vo Vatikánskom rozhlase ako vedúci českej sekcie.  https://www.radiovaticana.cz/redakce.php