Česko-slovensko patrilo medzi 10 priemyselne najvyspelejších krajín sveta. Občianska spoločnosť tu bola najrozvinutejšia a najlepšie štruktúrovaná v strednej Európe.

Koniec mesiac október je v znamení pripomenutia vzniku Česko-slovenského štátu a Deklarácie slovenského národa. Nikde (okrem špecializovanej tlače) sa nehovorí o postavení Slovákov v prvej ČSR.

Tridsiate roky boli pre Slovensko ako roky odbúravania priemyslu. Český kapitál snažil sa odstrániť  pre seba konkurenciu. V 20.rokoch bolo na Slovensku zlikvidovaných do 200 závodov (do roku 1937 to bolo 685 závodov), ktoré zamestnávali štvrtinu predvojnových priemyselných robotníkov.

Pomer medzi priemyslovým a roľníckym obyvateľstvom v roku 1921 v Čechách bol 40:30, na Slovensku 17:61. V Čechách bolo sústredené asi 90% priemyslového potenciáli krajiny.

Zamestnanosť v priemysle na Slovensku dosahovala 63% v pomere stavu v roku 1914. Slovenský priemysel bol postihnutý nie rovnakým daňovým zaťažením voči Čechám. Daň z obratu v Čechách bola 3%, na Slovensku 10%.

V železnorudnom baníctve bolo na Slovensku v roku 1913 zamestnaných 13 tisíc baníkov, v roku 1926 iba 4 tisíc. V roku 1913 bolo na Slovensku 12 vysokých pecí, v roku 1935 ani jedna. 

Poslanec za Slovensko A.Hlinka v parlamente v roku 1932 povedal „Za posledné tri roky sa do republiky doviezla železná ruda zo zahraničia za vyše miliardu Kčs, zatiaľ čo Železnorudné bane na Slovensku zastavujú ťažbu. Podobne je to s drevom.  

Hospodárska kríza vyústila na Slovensku do katastrofy. V zime 1932/1933 bolo bez práce na Slovensku 300 tisíc ľudí. Spolu s rodinnými príslušníkmi skoro tretina národa bola odkázaná na biednu niekoľko korunovú podporu.

Za Rakúska - Uhorska rokoch 1870-1914 sa vysťahovalo zo slovenských stolíc do USA pol milióna ľudí. V medzivojnovej ČSR odchádzali mladí ľudia za prácou. Do roku 1930 to bolo 120 tisíc osôb.

V čase hospodárskej krízy sa z vládnych tribún ozývalo, že na Slovensko sa dopláca.

Skutočnosť bola iná. V roku 1934 zo sumy 3.380 mld korún na Slovensko išlo 100 mio korún. Podobne to bolo z melioračným fondom, kde zo sumy 1.780 mld išlo na Slovensko a Podkarpatskú Rus 127 mio korún. Frontálny útok na Slovensko bol, že neúmerne veľa obchodov (nábytok, drogéria, obuv ... ) ničili malých slovenských výrobcov.

Priemyslová výroba na Slovensku predstavovala koncom tridsiatych rokov iba desatinu produkcie celého ČSR (!!!).

Ešte alarmujúce bolo postavenie Slovákov v štátnych službách. T.G.Masyryk sľuboval proporčné zastúpenie Slovákov aj v Prahe. Povedal že „Slovensko sa nebude spravovať z Prahy, ale na Slovensku“. Stav v roku 1938 bol pre Slovensko alarmujúci.

V prezidentskej kancelárii zo 96 pracovníkov boli až 3 Slováci. V predsedníctve ministerskej rady 9/153, na Ministerstve vnútra 2/386, Ministerstve verejných prác 4/862.

Na Slovensku v štátnej polícii a četníctve  bol stav 691 Čechov a 753 Slovákov. Do štátnej služby na Slovensku sa prijímalo do 70 % Čechov, v Čechách len Česi.

Na železnici bolo 240 Slovákov z celkového počtu 1.130 zamestnancov. V Bratislave na riaditeľstve bolo 72/583, námestníci boli 2/9.

Na centrálnych úradoch v Prahe 12 Slovákov z 20.000 úradníkov. Na Slovensku počet notárov bol 1002 Čechov z celkového počtu 1.234.

Na okresnej úrovni na Slovensku bolo to alarmujúce. Napríklad v Michalovciach bol prednosta Čech, na pošte, železničnej stanici, riaditeľ na gymnáziu, ľudovej škole, na meštiankach, hospodárskej škole, súde, nemocnici, veliteľ miestnej posádky, dôstojníkmi a četníci v meste boli Česi.   

Na zahraničných zastupiteľstvách to bolo podobné. Slovákov tam bolo 33/1216 pracovníkov. V armáde bolo 139 generálov, z toho jeden Slovák. U vyšších dôstojníkov 67/5.439.

Počet stredných škôl v Čechách bol 313, na Slovensku 65. V počte učiteľov zastúpenie bolo 204 Slovákov z počtu 865 učiteľov.

Utajované bolo, že českí intelektuáli pracujúci na Slovensku dostávali príplatok, učitelia 1.000 Kč k mesačnému platu, ktorý býval od 700 do 1.200 Kč.

Vzťah oboch národov v jednom štáte neboli prechádzkou rajskou záhradou. Napriek tomu treba pripočítať aj klady:

  •  české vojska vytlačili z územia Slovenska maďarskú armádu
  •  vzdelávací systém fungovanie verejnej správy po roku 1918 vybudovali Česi
  •  tisíce českých učiteľov, úradníkov, právnikov, ktorí zabránili možnému kolapsu Slovenska v štádiu zrodu štátnosti
  •  vzrástla vzdelanostná úroveň Slovenska, rozšírila sa výučba v materskom jazyka
  •  školy prestali byť továrňami na výrobu Maďarov a vychádzali z nich sebavedomá mládež
  •  vznikalo množstvo spolkov, organizácii, rozširovala sa pôsobenie ľudovej osvety hlavne na obciach

Na pozadí politickej krízy v roku 1938 vďaka mocenskej politiky Hitlera sa rysoval zánik Československa. Beneš vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Bolo zmobilizovaných 18 ročníkov, čím stav armády počítal 1,5 mio mužov. Predstavitelia ľudovcov Tiso a Sidor, plne podporili mobilizáciu vojsk na ochranu republiky. To svedčí, že Slováci boli odhodlaní bojovať za Československo, ktoré bolo ich domovom.

Preto je špinavým politikárčením tvrdenie našich historikov, že Slováci pomohli Hitlerovi rozbiť republiku. O budúcnosti Československa rozhodli veľmoci, Anglicko, Francúzsko a Taliansko v Mníchove, keď prijali Hitlerove požiadavky na Sudety (s 3,5 mio obyvateľmi). Na to Beneš reagoval kapituláciou, podal demisiu a v historicky najkritickejšom období republiky ju opustil. Týmto rozhodnutím veľmoci bol povzbudený maďarský regent Horty, ktorý tzv. Viedenskou arbitrážou (1938) žiadal predstaviteľov Nemecka a Talianska vyčleniť  časť južného Slovenska v prospech Maďarska. Jednalo sa o územie 10 tisíc km2 s 850 tisíc obyvateľmi.

Za tohto stavu, keď republika stratila medzinárodnú prestíž, situácia v Čechách  sa radikalizovala, politický predstavitelia Slovenska cítili osudovú zodpovednosť  za národ, predniesli v čs.parlamente  požiadavku autonómie  Slovenska  v rámci Československa, rovnako tak postupovali aj predstavitelia Podkarpatskej Rusi. Parlament autonómiu schválil. Vládu autonómnej Slovenskej krajiny viedol Dr.Jozef Tiso. Bolo to po prvý krát, keď Slováci boli uznaní československou štátnou mocou za národ.         

Zdroj: D.Kunder: Postavenie Slovákov v prvej ČSR (Kultúra 17/2020-4)