(niekoľko postrehov z otvorenia diaľničného úseku Bukov - Svrčinovec)

Tunel Horelica v dĺžke 605 m sa začal stavať v apríli 1998 a bol dostavaný 29.10.2004 včítane 6,4 km dlhého obchvatu v polovičnom profile Zdalo sa, že úsek Bukov - Svrčinovec bude dostavaný v reálnom termíne a čo najrýchlejšie. pretože počet vozidiel prejdených za deň je 18 tisíc. Odvážne prianie, možno v Slovinku áno, ale na Slovensku? Výstavba to nebol odborný problém, príčinou liknavosti boli politické šramotenia. Muselo ubehnúť 16 rokov, aby sa úsek Bukov-Svrčinovec dal do užívania 21.12.2020.

Čo potešilo bolo zmenené myslenie ministerských úradníkov. Slávnostné otvorenie nebolo také okázalé ako v roku 2004. To sa zdôvodnilo núdzovým stavom, ešte, že tak. Cesta bolo prozaicky otvorená  zdvihnutím závory. Takéto ponímanie cti súčasného ministra dopravy, ktorý sa nedal zvábiť radostnou „obžierkou“.

Problém výstavby diaľnice Bratislava - Žilina - Košice tkvie v nekoncepčnosti výstavby. Ak sme začali pred rokom 1989 stavať úsek Bratislava - Trnava, zdravý gazdovský rozum kázal sústrediť do severného ťahu všetky finančné, materiálne a ľudské zdroje a plánovaný severný ťah dokončiť čo najrýchlejšie. Ak by diaľnice stavali odborníci (oni boli), čo sa nedá povedať o zodpovedných politikoch, neboli by kauzy Višňové, Ružomberok, Branisko ... čím sa predražila výstavba.

Pripomeňme si aké boli politické tlaky na výstavbu diaľnic. Južný ťah vďaka politickej sile MOST-Híd a stredné Slovensko zase uprednostňovalo cestný ťah sever - juh cez Zvolen na Oravu. Peniaze sa rozkotúľali, termíny sprevádzkovania sa predlžovali.  

Preto za 16 rokov nekonečnej výstavby by bolo slušné, aby politici tak ako sa patrí v slušnej spoločnosti sa ospravedlnili národu. Ale to by sme chceli niečo ako sci-fi. Spomeňme si na „lapsus“, ako bolo vládnemu predstaviteľovi udelené ocenenie Osobnosť Kysúc 2004, iba preto, že staval na Kysuciach !?

Pri otvorení časti diaľnice novej cesty aspoň symbolicky poďakujme minimálne všetkým predsedom MsNV ako aj primátorom mesta, že každý zo svojej pozície bojoval za dostavbu tohto pre mesto tak potrebného cestného obchvatu.

Každá politická moc očakáva od historikov potvrdenie svojej vlastnej pravdy. Je k cti ľuďom na Kysuciach, že okrem tej oficiálnej pravdy majú aj pamäť. Iba tak na okraj treba pripomenúť, ako v rokoch 1990 – 1994 boli cielené ataky na rozpočtované financie pre obchvat, aby tieto smerovali pod gesciou jednej organizácie na stredné Slovensko. Čím chceli ak nie zastaviť, tak aspoň spomaliť výstavbu cestného prepojenia európskeho významu Sever – Juh na Kysuciach. Alebo ako nezmyselne bol poslancom v meste predkladaný medový motúz v podobe výstavby diaľnice za cenu zbúrania terajšej Základnej školy na Horelici a následne o pár desiatkou metrov by znovu postavili novú. Alebo nezmyselnosť politických tlakov na presmerovanie cesty cez Oščadnicu tkv. Jantárovou cestou.

Som rád, že poslanci v Čadci ale aj v Oščadnici, ale aj signatári petičného výboru v Oščadnici nepodľahli týmto tlakom a zostali jednotní, čo bolo prejavom občianskej statočnosti a rozhľadenosti.

Nech aj toto rezonuje vo chvíľach otvorenia cestného prepojenia Bukov - Svrčinovec. Dostavbou nie je trápeniu koniec. Všetka cestná záťaž sa presunie na dolné Kysuce do oblasti Kysuckého Nové mesta.

Prajem si, aby pri otvorení časti diaľnice by malo rezonovať skromnosť a pokora k dielu, aby sa v Kysuckom Novom Meste a okolí stavala diaľnica rýchlejšie ako to bolo v Čadci. Lebo politici ako prichádzajú tak odchádzajú, a sľuby sa sľubujú a ...