Zlého ducha, ktorý sa objavuje všade,

určuje všetky pravidlá hry života

Môžeme si položiť otázku, poznáme dôsledky diabolského zla v súčasnom živote. Téma diabla a jeho satanského pôsobenia je v každej dobe aktuálna. Preto nech text škandinávskeho autora z roku 1969, ktorý bol spracovaný ako keby rozhovor s „veľvyslankyňou pekla Kajsou Andersenovou“ o pôsobení satanských síl v dnešnom svete, tak ako je zverejnený v knihe J.Ch.Korca - Démonizmus dnešných čias. Po prečítaní si odpovedzme, je rozhovor sci fi alebo obsah predbieha dobu? Máme byť v strehu? Našou súčasnosťou sa približujeme k obsahu rozhovoru?

 

Literárny príbeh sa otvára konštatovaním redaktora, že rozhovor „nebolo ľahké začať“. Obyvatelia pekla sú vraj príliš vážni a príliš inteligentní pre nejaký humor či pre nejaké všedné pletky. A nie sú navyknutí na nijaké priateľské posedenia. Humoru sa vraj naučiť jednoducho nevedia. To vedia len krehkí smrteľníci.     

Postavenie žien

 „Nikdy mi neprišlo na myseľ,“ začína rozhovor redaktor časopisu, „že by vo vašom oddelení stratégie boli aj ženy. Vždy som si myslel, že nie sú tak vystavené diabolstvu ako muži,“ povedal redaktor veľvyslankyne. A pokračuje:

„Vyslankyňa Kajsa pôsobila dojmom príjemnej dámy, lebo mi zaďakovala, že nezačínam nejakým z bežných vtipov, ako napríklad: „Máte tam dolu aj vlny horúčav? Kúri sa u vás na plnú paru? Alebo: Ako sa u vás páči Stalinovi? Hrá karty s Hitlerom? a podobne. To si veľmi  cenila.“

Redaktor rozhovoru poznamenáva: „Na moje počudovanie, že ako žena má takú vysokú funkciu medzi démonmi, len chladno a miernym úsmevom prehodila: „Nič zvláštne. My ženy tu máme dobré postavenie dávno pred vašimi feminizmami na zemi. Aj to ste odkukali od nás. No aj tak vám gratulujeme. Len sa čiňte.“

Viete rúcať, ale neviete stavať

Začal som novinársky dosť tvrdo, píše redaktor: „Žiaľ vy viete rúcať, ale neviete stavať.“ Veľvyslankyňa na to povedala:“ Mohla by som vás oboznámiť s dokumentom o našej politike. Rada by som trochu komentovala aj vývoj diania u vás vo svete. Môžete položiť otázky, prípadne komentár - pripomienky.“    

Politika

Potom veľvyslankyňa pokračovala: “Tak k našej politike. Nie sme sentimentálni. Nežasneme nad prírodou. Celý vesmír sme odhalili ako to nezmyselnejšie zo všetkého. Viem, čo hovorím. Viete si predstaviť to šialenstvo - postaviť také gigantické lešenie vesmíru len pre zrnko piesku, pre Zem, kde sa potom objaví hemžiaci sa život, a z toho to všetkého to najhoršie - človek? Najhoršie. A smiešne. Toto všetko nekompromisne nenávidíme. Aj vášho Boha, ktorý za tým stojí. Naším cieľom je ríša čistej inteligencie, ríša čistého rozumu.“

Sloboda

„Ďalšia vec: Je naskrze jasné, že človek nie je zrelý pre slobodu. Ak má možnosť, volí si 95 percent  to, čo chceme my. Stačí niekoľko generácii vašej slobodnej voľby a vaša nafúknutá kultúra je na dne. A to sa stane rýchlo. Čím viac možnosti voľby vaša kultúra má, tým rýchlejšie sa zrúti. Ľudia mohli zostať radšej lovcami. S technikou, strojmi, vedou a masmédiami im to už tak hladko nejde. Chceli ste sa stať dokonalými. Pekné. Stali ste sa svojou planétou smetiskom vesmíru. Zamotali ste sa s ideami zodpovednosti, práva demokracie, náboženstva, modlitby a to je zmätok. My uznávame rozum a zákon. V rozume veríme, ale neveríme v nijaké evanjelium. Bez sentimentality. Vy sa chcete vymknúť z prírody. Ja dávam prednosť tigrovi pred svätcom. My nenávidíme váš život. Vy sa dnes smejete z pekla, ale podľa nás peklo je mať s vami vôbec niečo do činenia. Niektorí z vás vyhlasujú, že sú ateisti, a tým potvrdzujú nezmyselnosť vesmíru. Niekedy veria, že je to veda, a nie viera. No pritom bojujú za udržanie tohto vášho odporného života.“

Potláčanie života

Redaktor napísal: „Opýtal som sa veľvyslankyne Kajsy: Akú metódu potláčania tohto života pokladáte zo svojej strany za najlepšiu?“    

Veľvyslankyňa odpovedala: „Neprezradím nijaké tajomstvo: Človek musí s nami spolupracovať.  Vedieme ho ku triezvosti, aby uznal, že je produkt ako iné bytosti, že je vyvinutý živočích. Nijaká duša, nijaké svedomie, nijaké také pletky. Život na zemi vznikol čírou náhodou, evolúciou. Možno omylom. A tak aj zanikne. Toto sa našťastie u vás konečne uchytáva. Ľudia majú radi jednoduchosť  a rozumejú jej. Nelámu si hlavu s minulosťou, ani s budúcnosťou. K našej stratégii aj blahobyt. Preň sú ľudia schopní urobiť všetko - tí hore takisto aj tí dolu. A miznú rozdiely. O nejaký čas nebude nikto  robiť rozdiely medzi komunizmom, kapitalizmom či zmiešanou ekonomikou a životom. Nebude sa dať rozhodnúť, čo bolo najhoršie. A to je dobré a nám to vyhovuje.“

Umenie

„Dosť sa nám darí práca okolo umenia,“ povedala veľvyslankyňa pekla ďalej vo svojom výklade. Podarilo sa nám oddeliť umenie od všetkého balastu - najmä od ťažkopádnej morálky. Všetko je prirodzené a dobré. Z umenia sa stala našťastie dekorácia, politika, propaganda, senzácia a peňažný trh a komercia. To je zdravé. Ináč mi nemáme veľkú záľubu v umení. No niečo sa nám pozdáva a páči. Vaša hudba sa už zbavila príťaže myšlienok, či nejakých smiešnych hodnôt. Kakofónia je nádherná a oživuje. Filmy sú vydarené a odvážne. Strhávajú všetky odevy a závoje. Slabé žalúdky sa ešte vzpierajú, ale navyknú si. Voľnosť je voľnosť. Aj literatúra sa našťastie zmenila. Je múdra a nás chápe. Fajnovosti ako pravda a polopravda - to sú pletky, ak nie nezmysly. Aj väzenské reťaze morálky ste už zlomili. Časopisy majú baviť. Načo máme fantáziu? Literatúra už v mnohom chápe. Aj televízia. Našťastie. S ľuďmi sa dá podľa všetkého predsa len čosi dosiahnuť“.  

Cirkev

Redaktor sa veľvyslankyne nečakane opýtal: „Cirkev sa vzpiera týmto postojom. Je to celkovo vašim protivníkom, aj keď sa ocitá niekedy v paľbe útokov. V mnohom však zápasí odhodlane, aj keď platí za to mučeníkmi. Mohli by ste povedať, či sa vám darí aj práca s cirkvami?“.

Veľvyslankyňa povedala: „Budete prekvapený mojou odpoveďou: Darí. A niekedy priam vynikajúco. Niektoré náboženstva podporujú apatiu svojich veriacich voči životu. V iných sa rozmáha fanatizmus  tak, že v mene viery zabíjajú neveriacich aj za cenu samovraždy na tele s výbušninami. V niektorých cirkvách veria veriaci, ba i kňazi len napoly alebo na štvrť - čo nám veľmi vyhovuje. Zatiaľ sme spokojní.“

Náš svet

Redaktor prerušil veľvyslankyňu Kajsu Andersenovú otázkou: „Poďme ešte k hlavnej veci. Čo si myslíte o celkovej situácii v našom svete? Ocitneme sa, ako ste naznačili, na ceste k rozkladu? Zničí nakoniec človek seba i zem?“  

Odpovedala: „Na tej ceste už ste. A poriadne ste pokročili. Darí sa vám. My pracujeme podľa dvoch stratégií: nad duchovna a pod duchovna. V Indii to dvíhame k prvému a šírime: Nestarajte sa o svoj telesný život. Nestojí za to tá hlina. Váš duch je  dôležitý. Joga je viac ako chlieb či ryža. Ide nám to. Na Východe sme podporili kultúru, ktorá si neveľmi cení svet a život. Biologický život je vôbec utrpení. Nerobia si preto starosti, nečakajú veľké sociálne reformy, ani demokracia im mnoho nehovorí. Prežívajú tak už tisícročia. Majú jogínov, veľa znesú. Stačí im, keď majú kosti potiahnuté kožou a sú spokojní. Nachádzajú v tom aj šťastie.

Na Západe je to inak. Vy sa zapodievate dobrom a krásou. Pletie sa vám do toho Cirkev. Nám vcelku vyhovuje, že sa modlíte: Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ... No pokiaľ ide o vašu zem, poriadne ste ochladli. Vaša politika je našťastie inde, aj vaše súdnictvo, aj vaše hospodárstvo. Zem sa vám pritom pod nohami poriadne zohrieva. Ste hospodársky a finančne vecne nemilosrdní k pralesom v Brazílii a inde. Rabujete ich, aby ste mali peniaze na autá. Zistili ste, že autom je chodiť ľahšie, ako chodiť pešo. Najmä keď sa veľmi ponáhľate. Vezie vás benzín, z ktorého idú do vzduchu plyny. My to s nádejou sledujeme. No ešte dýchate.  Pre deti a vnukov možno vynájdete masky. Aj na tom sa čosi zarobí. Vyznáte sa v technike, vo výrobe a v narábaní s peniazmi. Vcelku ste už pomerne slušní pragmatici, to môžeme povedať.  

Kultúra rozumu

Pokiaľ ide o vašu kultúre rozumu, krútili ste sa v novoveku pridlho okolo otázky pravdy a úžitku. Pomohli  sme vám, aby sa presadil úžitok. Dali ste si povedať. A tak sa vaša kultúra postupne stáva triezvou  a pod duchovnou. Odmietli ste špekulácie o Prvej príčine či o Bohu, zjednodušili ste svet a jeho evolúciu na náhodu. Nelámete si hlavu, ako vzniklo oko, srdce či pľúca človeka. Náhoda vám vysvetľuje všetko, takže nemusíte vysvetľovať nič. To je praktické. Tak vám zostáva čas na laboratória - vyrábate nové hmoty, nové mydla, kozmetiku, nové odevy a konzervy. A v tom zhone výroby, reklamy a obchodu zanikajú našťastie všetky otázky dobra a zla, zaniká náboženstvo, zbytočné otázky etické - to sú úplne zbytočnosti pri objavovaní pri objavovaní nových chemických reakcií a výrobkov vzácnej kozmetiky. Odstrániť filozofovanie  a ontológiu o Prvej príčine a o Bohu je náš hlavný čistiaci a deratizačný cieľ a prostriedok pre vás na Západe. A účinkuje medzi vami spoľahlivo. Podľa nás je to vynikajúce. Načo vám na meranie dobra a zla nejaký meter a morálka, o čo ste sa handrkovali storočia. Prestali ste merať, lebo niet čo a čím. Žijete podľa múdrej zásady - bez ohľadu na dobro a zlo. Poznáte to Zarathustrovo: Jenseits von Gut und Bőse. To je podľa nás rozumné. Začali ste najväčšiu revolúciu vo svete - utvorenie sveta a života bez určovania jeho ceny. Podľa nás to sedí. To je revolúcia väčšia ako neolitická, radikálnejšia ako priemyselná, nehovoriac už o bezvýznamných revolúciách americkej, francúzskej či ruskej. Váš svet a život bez ceny sa už nebojí ničoho - rozum tu nemá čo rozhodovať a komplikovať. V tomto možno pretromfnete aj nás. Určite pretromfnete Danteho vízie. My sme hlboko. To bude však paráda, keď budete ešte hlbšie pod nami. Robíme zatiaľ dobrú spoločnú robotu. Názov pre to hlbšie potom spolu vymyslíme. No tešíme sa. Vy ste už opustili esenciu a uznávate len existenciu. Veľmi nám to vyhovuje. Máme veľmi radi jednoduchosť a prázdno. Pokiaľ sa my démoni pamätáme, ľudstvo malo dva možné ciele, to čo pomíňa, a to čo trvá. To hovorili Gréci: Pominuteľné bolo telo a hmota, trvalý bol duch. Jestvovalo teda profánne a posvätné.

Vy ste vec náramne múdro zjednodušili. Posvätné ste poslali do výslužby. Blahoželáme vám. Všetko je teraz u vás prehľadnejšie a pragmatickejšie. Na čo je nejaký ontologický základ práva? Prirodzený zákon a právo - to boli povery. Máte parlamenty , tie vydávajú zákony, či budú nenarodené deti žiť, ale žiť nebudú. Máte na to vedu, kliník. To je jednoduché.

Desatoro

Aké Desatoro? Reťaz pre vašu slobodu? Máte byť otrokmi? Alebo sami si rozhodujete, čo je dobré a čo zlé. Majte len aj ďalej odvahu. O krátky čas nebude rozdiel  medzi počítačom a človekom. Počítač síce nie je produktom hmoty, ale dielom rozumu.  No je to parádny vynález. A dáva vám podnety a dvíha odvahu. Pamäťou vás už prevyšuje. Aj rýchlosťou reakcií. Budete túžiť napodobňovať počítač. Počítač vám bude vyberať aj partnerov do manželstva. A tisíce iných vecí. Nahradí aj umenie a city. Potrebujete len múdreho super programátora. Ak nás požiadate - sme k dispozícii.

Myslenie

Veľvyslankyňa Andersenová potom dodala: „Neviem či chápete tento náš spôsob myslenia. My sme naň hrdí. Vy na Západe budete zatiaľ ešte vodcami sveta. Nejaký čas. Inde vo svete bude núdza. Vyhladovaní a umierajúci ázijských a afrických krajín budú ešte nejaký čas úkosom pozorovať vaše televízory a ich seriály o luxuse, o smotánkach, celebritách. O vašej odvahe rúcať hradby morálky a iné tabu. Budú so zatajeným dychom pozorovať vašu odvahu v hodovaní i v sexe - vo filmoch, na obrazovkách, v časopisoch i v praktickom živote, v prostitúcii či pedofílii, aj na internete, Je to súce háčik - bude v nich rásť závisť. A treba rátať aj s tým, že aj nenávisť. Samovrahovia z Východu vás začnú určite prví nenávidieť  a budú sa odpaľovať s výbušninami okolo pása - na vašich dovolenkách, v luxusných hoteloch, či luxusných obchodných domov, ale i vo vlakoch a na námestiach. Máte predsa nejakú políciu. A tá bude všetko a všetkých denne kontrolovať. A ak bude mať pod kožou časom čipy, všetko bude na štvorcový meter sledované a zabezpečované. Teda aké strachy?“

Redaktor položil veľvyslankyni ešte jednu otázku „Mal F.M.Dostojevskij pre svoje knihy informácie práve od vás? Alebo bol náramne predvídavý?“ Veľvyslankyňa dve sekundy mlčala. Potom povedal: „No comment“. Potom však predsa dodala: „Ani my všetko neprezrádzame.“ A zasmiala sa kovovo démonickým smiechom. Ako keď na brúske brúsi oceľová dýka.

Pavol VI v príhovore z 15.novembra 1972 vedel, čo hovorí, no dodal aj vzácne slová, ktoré o niekoľko desaťročí opakoval aj slovanský pápež Ján Pavol II:

„ NEBOJTE SA “

Zdroj: Ján Ch.Korec: Démonizmus dnešných čias (str.26), vyd.LÚČ (2016)