Pre niekoho sú spomienky závažím, pre iného krídla. 

(L.Pecháček)

Deň ukončenia Druhej svetovej vojny je zároveň Dňom víťazstva nad fašizmom. V tento deň vzdávame vďaku našim osloboditeľom, vojakom Červenej armády na cintorínoch, pri pomníkov či individuálnych hroboch sovietskych vojakov, ktorí mali rozhodujúcu úlohu na tomto víťazstve. Ak pominieme, že v čase osláv slovenská vláda rozhodla o akte (falošnej) solidarity s Českom, vyhostili ruských diplomatov, ma to svoju vypovedaciu hodnotu. Západne krajiny v kauze Vrbětice zostali iba v rovine deklaratívnej (?). Toto zapadá do proti ruského frontu, kde dominuje fóbia proti všetkému spojené s Ruskom.

 

Ruská fóbia v médiách zmnožuje objektívne hodnotenia histórie. Už sa nepredstiera, ako prorežimní analytici v mienkotvorných médiách znižujú úlohu Rusov pri oslobodení, analytici z mimovládnych organizácií osočujú každého s iným názorom a vládni predstavitelia hľadajú ruskú hybridnú zbraň všade, od vakcín až po motorky. Zostruje sa aj situácia vo svete, stále viac si pripomínajú tridsiate roky 20. storočia.

 

Do toho sa pribaľujú postupné útoky pod zámienkou znížiť význam Múzea SNP v Banskej Bystrici. Ak sa radíme medzi vyspelé demokratické štáty, je slušné vzdávať vďaku všetkým padlým bez rozdielu. Nedopusťme, aby sa nenávistné šialenstvo v súčasnosti premenilo na otvorenú vojnu.

 

Znižovanie ruského podielu na Víťazstve je nástrojom rusofóbnej propagandy, ktorá chce znižovať podiel ruského národa na víťazstve v Druhej svetovej vojne. Mainstream pravidelne šíri verziu, že Rusi nepatrili medzi najväčšie obete nacistov. Často sa tiež zdôrazňuje, že oslobodenie Európe priniesli ukrajinské a bieloruské fronty Červenej armády a niektorí propagandisti toto označenie stotožňujú s etnickou príslušnosťou vojakov ČA. Fronty označovali rôzne skupiny armád a označenie dostali podľa územia, na ktorom v určitej fáze vojny operovali. Žiadny front neniesol názov „ruský“, hoci ruskí vojaci mali jasne najväčší podiel medzi príslušníkmi Červenej armády.

 

Účasť na oslobodzovaní podľa informácií Ministerstva obrany Ruskej federácie je na území Slovenska pochovaných 63 517 červenoarmejcov

 

• predovšetkým na deviatich cintorínoch: v Michalovciach (17 648 vojakov), vo Zvolene (17 280), Svidníku (vyše 9 000), na bratislavskom Slavíne (6 845), v Štúrove (5 433), Košiciach (3 109), Žiline-Bôriku (1 924), Trebišove (286) a Humennom (180)

 

• registruje sa 38 spoločných a 140 individuálnych hrobov sovietskych vojakov a partizánov, ktorí padli počas SNP.

 

• na ich pamiatku sme na Slovensku inštalovali 238 pomníkov a približne tisíc pamätných tabúľ a iných symbolov o ktoré sa vzorne v obciach starajú.

 

Spor sa vedie o zásluhách rumunskej armády na našom oslobodení. Jej podiel je neodškriepiteľný, ale ... pred novembrom 1989 o účasti rumunských vojsk na oslobodení Československa veľa nepísalo. Vtedajšia ideológia tvrdili, že bolo treba vyzdvihovať iba hrdinstvá sovietskej armády. Taktiež vo Varšavskej zmluve a RVHP neboli vzájomné vzťahy neboli ideálne. Prezentuj sa to tým, že N.Nicolae Ceauescu odmietol účasť na tzv. internacionálnej pomoci v auguste 1968.

 

Tu treba pripomenúť, že spomienky na vojnu a obete sú v Rusku súčasťou ruskej identity a histórie. Rusko vydalo v týchto Dňoch dokument o úlohe SSSR pri oslobodzovaní Česka. Dúfajme, že niečo podobné bude vydané aj o Slovensku.

Zdá sa, že ani MZv SR nie je výnimkou v postoji k Rusku. Trefne sa vyjadril (neobľúbený) poslanec EP Radačovský: „Korčok je svojím spôsobom zaujímavý človek, predovšetkým až príliš servilným postojom k politike USA a priam až nenávistným postojom k Ruskej federácii a zdá sa, ku všetkému, čo má len malý nádych slovanstva.“

 

„Vyvstáva tu potom otázka: Musí pán minister takto konať alebo chce takto konať? Pokiaľ musí takto konať, bola by to preňho tá lepšia alternatíva. Mohol by totiž v budúcnosti, a tá určite príde, povedať, plnil som len príkazy.“

 

Verme, že takéto postoje sú dočasné, že príde doba, kedy Slovensko a Slováci budú priateľmi so všetkými, ktorí chcú zveľaďovať Európu pre jej blaho a nie aby mocní boli ešte viac mocnejší a naopak ....

 

Posledné udalosti pomenoval E.Chmelár „Hanobiť Rusov v predvečer Dňa víťazstva nad fašizmom bolo víťazstvom primitivizmu  a šovinizmu“