Futbal sa pomaly ale isto stáva súčasťou politiky EÚ. Výnimkou nie sú ani Majstrovstva Európy roztrúsene po celej matičke Európe, ako keby páni z UEFA chceli takto posilniť „jednotu“ EÚ.

 

Maďarský premiér Viktor Orbán sa zastal maďarských futbalových fanúšikov, ktorí počas  priateľského duelu vypískali írskych hráčov. Nepáčilo sa im, že kľačaním podporili hnutie Black Lives Matter (BLM).

Politika v športe nemá miesto, povedal Orbán, Maďar kľačí len pred Bohom, vlasťou a pri žiadosti o ruku. Kľačanie zo strany írskeho tímu označil za provokáciu namierenú voči maďarským fanúšikom. Írski hráči ako hostia totiž podľa maďarského premiéra mali brať ohľad na miestnu kultúru. Jeho krajina nikdy nebola otrokárskym štátom, a preto vraj jej občania nemôžu cítiť takú morálnu záťaž ako krajiny, pri ktorých to neplatí.

Maďari zverejnili stanovisko, že pred zápasmi na ME vo futbale nepokľaknú, čím „nevyjadria odsúdenie akejkoľvek formy nenávisti pokľaknutím“. Vo vyhlásení na stránke Maďarského futbalového zväzu zdôraznili, že základnými hodnotami športu sú rovnosť príležitosti, rešpekt k spoluhráčom a k súperom.

   

Postoje sa rôznia  Do futbalu kľačanie prišlo z britských ostrovov a Belgicka, ale nie z Holandska či Nemecka. Tu sa nepotvrdilo prianie západných médií, že kľačanie rozdelí Európu na západnú a východnú. Kľačanie odhalilo mieru a formu politického antirasizmu v Európe.

Delenie však nie je presné. Nedávna história si totiž pamätá postoje futbalistov Olympique Marseille, ktorí pred BLM nepokľakli a radšej si uctili pamiatku učiteľa Samuela Patyho, ktorému vlani islamista odrezal hlavu.

  •  Za zmienku stojí aj postoj afrického futbalistu Wilfrieda Zahu z britského klubu Crystal Palace, ktorý pred kontroverzným hnutím v marci taktiež nepokľakol. Považoval to totiž za ponižujúce a myslí si, že energia by mala byť smerovaná inam.
  •  Svoju skúsenosť s kľačaním majú aj slovenskí futbalisti. Tí pokľakli, v zápase s Írskom, vlani v októbri. Toto gesto sa už neopakovalo. Slovenský futbalový zväz vtedy uviedol, že šlo o iniciatívu UEFA. Kriticky sa vyjadril predseda parlamentu B.Kollár, povedal, ak majú potrebu kľačať, nech sa vyberú na Slavín

Kľaknutie pred zápasom sa začalo G.Floydom, americkým černochom, ktorý zomrel pri policajnom zadržaní počas zatknutia v Minneapolise. (26.5.2020). Protesty v reakcii na Floydovu smrť a všeobecnejšie na policajné násilie páchané na čiernych ľuďoch sa rýchlo rozšírili po celých Spojených štátoch a aj po celom svete. Takto píše o H.Floydový Wikepedia, ktorej obsah si osvojuje väčšina krajín.

Policajt za smrť Floyda dostal 22.5 roka. Čuduj sa svete, ak občan SR J.Chovanec za podobných okolnosti zomrel 24.2.2018 v centre EÚ v Bruseli pri policajnom zadržaní sprevádzaného fašistickým hajlovaním, dostal trest, na dva mesiace znížený plat o 10%. Takto príde až o 1500€.

Pritom väzenská kamera dokazuje jednej z prítomných nacisticky pozdrav. Rovnaké prípady a rozdielne riešenia. Ten prvý je trest „politicky“, ten druhý, okrajové riešenie týkajúci sa jedného „okrajového“ štátu únie. 

Politika preniká do športu Ešte ani nezačali Majstrovstvá Európy vo futbale, UEFA musela rozhodnúť o spore medzi Ruskom a Ukrajinou. Na ukrajinských dresoch bola mapa, kde Krym bol súčasťou Ruska a boli tam heslá „Sláva Ukrajine“ a „Sláva hrdinom“. UEFA rozhodla šalamúnsky, čím predznamenalo „politicky“ priebeh šampionátu. Mapa Ukrajiny s Krymom zostala, ale hesla nie.

Povráva sa, že vďaka ropnej ázerbájdžánskej štátnej ropnej spoločnosti Socar, Česko odohralo svoj zápas s Dánskom v hlavnom meste Baku. Nápadité je, že v krajine, ktorá je kritizovaná kvôli stavu demokracie a ľudských práv neprotestovali ani vplyvní západoeurópski sponzori. Otázkou je, či ľudské práva v rôznych častiach Európy majú rôznu cenu alebo sa i v tomto segmente uplatňuje politická „móda“?

Prečo UEFA neprijali spomienku na Chovanca pred každým zápasom? Asi kľačanie nie je každé rovnaké. Nie je to dôvod, že dve krajiny, dva iné prístupy, Takého „zbytočné“ závery neplodia ešte väčšie zlo? EÚ preto nepožíva vo verejnosti dôveru?