„  V jazykových testoch na stredných školách dosiahli študenti najlepšie znalosti z angličtiny, na druhom mieste sa umiestnila nemčina a katastrofálne dopadla slovenčina. Žiaci majú tri hodiny týždenne slovenčinu a šesť hodín angličtinu.

 

Materinský jazyk sme pomyslene šmatili do kúta, silnejú tlaky na to, aby jeho znalosť nebola rozhodujúca pri nástupe na vysokú školu, do zamestnania. Tendencie zjednodušovať ho, sprimitívňovať a zamorovať nadužívaním vulgarizmov sa propagujú hlavne cez masmédiá.

 „Odborníci" stále viac uvažujú nad tým, aby slovenčina ako predmet vypadla spomedzi maturitných predmetov, aby sa pre ďalšie vzdelávania a používanie v praxi ukázala ako zbytočná.

Čiže „ta pohoď túto handru, odev vetchú, do ktorej hriech je haliť pomysly“

Treba sa údajne naučiť myslieť a vyjadrovať hlavne v cudzom jazyku, slovenčina bude časom dobrá len do kuchyne  alebo do maštale. Ostatné ostane rečou otrokov v srdci Európy a potom už ani tou nie, lebo aj pri montážnom páse bude treba hovoriť anglicky.

 V slovenských mestách a obciach sa hmýri „nóbl“ názvami. Ako „LA  FAMILIA", „KINDERLANDIA", „SENIRES", „SUSHI NOODLES", „BEERVANAko „TRATTORIA", „VOYAGE, VOYAGE"...
 
No a prostý občan ani za svätého neuhádne, čo sa za cudzokrajnými nápismi ukrýva, aký podnik, aké zariadenie, verejný dom, obecné záchody, útulok pre bezdomovcov, hasičská stanica, blázinec alebo reštaurácia?

To, čo nedokázala tisícročná poroba a krutá maďarizácia, sa dosiahlo za niekoľko rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky. Postupná a zahanbujúca demontáž materčiny z našich miest a dedín, z ulíc, z verejného života a zo vzdelávacích ustanovizní, aká nemá obdoby hádam v žiadnom národe. V jej likvidácii svojimi a na svojom území sa Slováci stali skutočne „svetovými“.“ (Anton Lauček - spisovateľ a prozaik)