Na LOH v Tokiu sa súťažilo v 46 disciplínach. Dilemou bolo, či zlaté medaile boli skutočne zlaté. Podľa web portálu schiffgold.com boli zlaté ale ...

Zlaté medaile vyrobené z čistého zlata dostávali športovci len na olympiádach v St.Louis (1904) a Londýne (1908). Tieto medaile boli rozmerové menšie ako dnešné. V zlatých medailách, ktoré dostávali v Tokiu bolo zlata veľmi málo. Boli vyrobené z 550 gramov striebra a pozlátené šiestimi gramami zlata. Hodnota kovu v zlatej medaile bolo okolo 800 dolárov, z toho hodnota zlata asi 360 dolárov. Keby medaila bola celá zo zlata, jej hodnota by bola 35 tisíc dolárov. Pre zaujímavosť na ZOH v Pjongčangu boli medaile ťažšie o 30 gramov a hodnota 6 gramov predstavovala hodnotu len 250 dolárov.

Tohoročné japonské olympijské medaile boli spracované z odpadu. Pred dvoma rokmi OV LOH rozmiestnil v 2400 predajniach mobilov po celej krajine zberné nádoby na elektronicky odpad. Po vytriedení, boli niektoré komodity použité na výrobu medaily.

Tohoročná LOH bola divná olympiáda, bez divákov, bez „šťavy“, ale bola televízna. Pripusťme, keby sme nemali olympiádu, vo voľnom čase by nám chýbala. Prinajmenšom nemali by sme športové vzory, ktoré nás mobilizujú, aby sme amatérsky alebo kondične športovali. My nemáme v génoch prirodzenú túžbu konať pre naše dobro, tak ako je to napríklad v severských krajinách. Tam ak vláda niečo odporučí (rozlíšiť nenariadi), napríklad, aby sa v reštauráciách nosili rúška, obyvatelia ak to vyhodnotia, že to pomôže, tak to príjmu dobrovoľne za svoje. Tam existuje solidarita medzi vládou a občanmi (aj u nás?). To je životodarná energia spoločnosti pre konanie dobra. Neprekvapuje, že u nich je prirodzená potreba športovať, vážiť si prírodu či separovať. 

Majme na pamäti, že význam olympiády a tým aj športu je vedieť naučiť ľudí vyhrávať ale aj sa vysporiadať s prehrou. Po boji zisti, že chcel, ale prehral. Šport dáva človeku neustálu šancu na reparát, aby to skúšal znovu a znovu.

TV prinášala dramatické súboje v 46 disciplínach, ale nesprostredkovával divácku kulisu, ktorá je miazgou každej olympiády. Strata zo vstupného stane sa v blízkej budúcnosti čiernou dierou pre ich ďalšie konania. Preložením olympiády o rok museli organizátori improvizovať, aby sa neprerušila kontinuitu. Preto organizátori premiérovej iba televíznej olympiády si zaslúžia medailu za odvahu. Táto olympiáda zaiste vyvolá v MOV mnohé bezsenné nocí !!!

C19 zatriasol olympiádou. Splniť výkonnostný limit účasti bolo doteraz športovou „vstupenkou“ na olympiádu. Potom prišli kontroly na doping, ku ktorej sa priradilo možná diskvalifikácia pre športovca z dôvodu pozitívneho testu na C19. Poznaním je mať pozitívny test, ktorý nevylučuje vinníka, ale obeť.

Kde sú časy, keď počas olympiády prerušili boje a zavládol olympijsky mier. Dnes C19 priniesol „neslobodnú“ olympiádu, karantény a zákazy boli odrazom súčasného stále silnejšieho neslobodného ideového sveta. Aj keď sa traduje kvalita a sila olympizmu, človek nie je tak silný, aby aspoň počas konania olympiády jej šírenie zastavil.

Problémom OH je politika, ktorá s ňou je previazaná pupočnou šnúrou. Najmarkantnejšie politizovanie sa javí u reprezentácie Ruska, u ktorej MOV striehne na princíp kolektívnej viny pre všetkých športovcov, vinných aj nevinných. Tento boj sa javí ako politicky účelový a škodí olympiáde.

V súčasnosti sme svedkami globálnej zábavy v podaní profesionálnych športovcov, ktorých sledujeme v TV pri ich „práci“. To, samozrejme, neznižuje hodnotu výkonov tých najlepších z najlepších. Problémom pre súčasný olympijský koncept je, že požadované komerčne zisky nepokrývajú výdaje. Preto možno budúce OH v tomto formáte budú posledné.

Krajiny, ktoré v budúcnosti budú mať potenciál realizovať megalomanské olympiády za  podpory globálnych spoločnosti, možno zrátať na prstoch jednej ruky. Treba mať na zreteli, takéto sponzorstvo sa nedáva z lásky k športu, ale z politických a ziskových záujmov. Nie je to začiatok konca nie iba globálneho sveta meniaci sa do novej „kvality“ žitia?

Čo tak sa vrátiť do obdobia gréckej Olympie. Od defilé porazených sa vrátiť k oslave športu – Kalokagatie pri zachovaní doterajších cyklov konania MS či ME. 

Kalokagatie je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. Bol formulovaná antickými Grékmi, pre ktorých bola telesná kultúra integrálnou súčasťou kultúry spoločnosti. Tento ideál platil len pre slobodných občanov. Podstatou bolo, že rozvoj duševných schopnosti má byť harmonický spojený s všestranným telesným rozvojom a naopak.