Problémom s klimatickými zmenami je kapitalizmus  –  systém založený na zisku.      

A.Bekmatov

V poslednej dobe ako jedna mater mienkotvorné média o energetických a klimatických  problémoch. Zabúdajú, že nedávne vrcholové stretnutiach svetových štátnikov hovorili aj  o možnej obnove fosílnych surovinách a to všetko v rámci plnenia programu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

 S klimatickými problémami sa spája „profesionálna“ nástraha. Aktivisti sa nadchnú víziou, majú pocit, že objavili „Ameriku“. Slávnostne si schvália (obecnú) deklaráciu s nejasnými pojmami spojených s nejasným definovaním záväzkov do budúcnosti. To je problém. Mať obecné ciele je ľahšie ako sa prihlásiť k politickej zodpovednosti. Čo na tom, že dôsledky ponesú ľudia.

Potom príde vytriezvenie tak ako sa to stalo s projektom Green Daily (Zelená dohoda). Problémom je, že nemáme dostatok náhrad pre súčasne zdroje a to je nezodpovedné. Projekt Green Daily (Zelená dohoda) by mal do roku 2030 znížiť emisie CO2 o 55% a do roku 2050 by mala byť ekonomika bez emisná.

Niektorým horlivým propagátorom nestačí, že boli dobehnutí projektom Fit for 55, ktorý zakazuje používať spaľovacie motory. Dnes sú konfrontovaní s realitou, a začínajú cúvať. Vypočítal niekto, koľko by sme potrebovali elektriny na dobíjanie áut ak už nebudú spaľovacie auta? Je prepočítané, že Praha by potrebovala 18 tisíc dobíjačiek, čím by Praha bola rozkopaná v rozsahu, akou nebola v minulosti. Sú prepočty, koľko by potreba elektriny pre auta? Tu platí, dvakrát merať, raz rezať!

Preto zaráža vyhlásenie F.Timmermansa, výkonného podpredsedu EK pre Green Deal, ktorý na vyhlásenie švédskej aktivistky G.Thunbergovej povedal „“Je to hrdinka. Absolútne. Bez nej by sme nemali žiadnu európsku zelenú dohodu“.  

Ako citlivý je energeticky svet, ktorý vo svojej zložitosti skrýva množstvo „nášľapných“ problémov, nech poslúži energeticky vietor.

Tak ako sa blížime k cieľu uhlíkovej neutrality, malo by to byť na úkor fosílnych zdrojov. Opak je pravdou. V roku 2021 výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov poklesla oproti roku 2020 o 15%. Dôvodom zmeny je znížená rýchlosť vetrov na severnej pologuli. Tento pokles trvá od roku 1981. Do roku 2100 sa rýchlosť vetrov ma znížiť o ďalších 10%.

Podľa čísiel je legitímne si myslieť, že analytici v EÚ sú „nadšení“ zo zelenej dohody.  Presvedčili politikov o zelenej budúcnosti, zabudli či nestarali sa o nahradenie klesajúcich kapacít zdrojov inými.

Vo Veľkej Británii podiel obnoviteľných zdrojov sa dostala na 12%, plyn poskočil na 47%. Úbytok pripadá na atóm, uhlie, biomasu a dovoz elektriky zo zahraničia. Takto rastie cena fosílnych palív, ktorá teoreticky môže „prebiť“ výpadkom kapacít zelenej energie a vízia sa zrúti ako domček z karát.  

Pre pochopenie energetických a klimatických problémov treba si pomenovať hlavných aktérov. 

Svet sa rozdelil na politikov, ktorí sa snažia zbaviť sa viny na úkor Putina (Merkelová, Macron ale aj poradcovia Bidena). Potom sú to aktivisti, ktorí zjednodušujú problémy. Jediný zdroj vidia v kremeľskej nečestnosti a vypočítavosti. K nim patria aj európski parlamentári, ktorí sa vo svojej „čestnosti“ nabádajú EK, aby prinútili Kremeľ zvýšiť dodávky plynu za lacné ceny. Najradikálnejší sú poslanci Strany zelených v Bundestagu, ktorí budú pravdepodobne v budúcej koalícii. Svoje presvedčenie vydefinovali, aby Rusko platilo odškodné za „útrapy“, ktoré Rusko spôsobilo v civilizovanej Európe.  

Na podujatí Ruský týždeň energetiky znelo, že problémom Západu si môžu sami politici. Svojou krátkozrakou politikou sa zahmlieva podstata problému. Putin svojou autoritou nabádal európskych kolegov, aby sa miernili vo svojich nezmyselných seba poškodzujúcich pokusoch, ktoré západ spoľahlivo zaviedlo do slepej uličky a u občanov posilňujú pocit, že nie sú žiadnou alternatívou, po ktorej by sa malo zmysel túžiť, povedal Putin.

Ak sa ma urobiť záver zo súčasnej energetickej krízy, nič nové pod slnkom

  • Kľúčový faktor krízy je bohorovnosť Európy a energeticky poker, ktorý ako skúsený hráč hra Putinovo Rusko.
  • Už po koľký krát Západ pre stromy nevidí les. Západ nepotrebuje Rusko, ale Západ potrebuje ruské územia a až na prvom mieste nerastné bohatstvo. Vlastne nič nového, to isté chcel Napoleon či Hitler. Kde sú dnes oni a Rusko stále žije.

Na záver  usmievavá  správa. Prezident Bidet  na G20 ponúkol riešenie v duchu Márie  Antoinetty, ak je plynu málo, treba ho proste dodať viac a vec je vyriešená ... aj tak sa dá riešiť energetické problémy.   

Klimatický summit v Glasgowe skončil. Čína a India mali iné názory, ktorým sa podarilo „zoštíhliť „ záverečnú dohodu.

Uzavreli sa zmluvy, ale klimatickí aktivisti nešetria kritikou. Emisie oproti roku 1990 sa zvýšili o 1,1 ˚C. Zdá sa, že klimaticky summit dieru do dejín neurobí.

Takmer 200 krajín schválilo „neučesanú“ globálnu dohodu s cieľom pokúsiť sa zastaviť globálne otepľovanie. Dohode predchádzali náročné rokovania, ktoré pritom nepriniesli očakávaný výsledok.

Čína a India rázne hrozila, že summit sa môže „vykoľajiť“. Vadil im návrh záverečnej deklarácie, ktorý zaväzoval štáty k postupnému úplnému útlmu uhlia ako zdroja energie. Toto sa stalo po uzavretí dohody o klimatickej spolupráci s USA. Takto záverečná deklarácia dáva návod „postupného útlmu“. Preložené do jazyka laikov „uhlie bude možno ešte tisíc rokov využívať, keď sa nám to bude hodiť“. Ak bol pokrok, že Čína s USA spolu hovoria ... vlastne výsledkom bolo jalové bľabotanie a potom spomeňme si, keď dostaneme do schránky vysoké účty za elektrinu či plyn a politici nás bude utešovať, že to je „obeta“ na oltár zelenej budúcnosti. 

Účastnícke štáty napokon s touto zmenou súhlasili v záujme dosiahnutia „vyššieho dobra“ v podobe schválenia celého dokumentu.

„Tí, pre ktorých je zmena klímy otázkou života a smrti, ktorí sa môžu už len prizerať, ako sú ich ostrovy ponorené (pod hladinu mora), ich poľnohospodárska pôda sa mení na púšť, ich domy sú bičované búrkami, tí od tohto summitu požadovali vysokú mieru ambícií,“ povedal premiér Johnson a pokračoval  „Bohužiaľ, taká je diplomacia. Môžeme lobovať, môžeme sa navzájom prehovárať, môžeme sa povzbudzovať, ale nemôžeme nútiť suverénne štáty, aby robili to, čo nechcú“.    

Na záver pripomeňme, že EÚ produkuje asi 8% CO2. Chce byť pre svet príkladom, pretože emisie nemožno znižovať izolovane. Vie sa, že sa budú zvyšovať ceny energii, potravín či zákaz spaľovacích motorov.  Dobré ráno Európa.