Ukazovateľom skutočného charakteru       

človeka je, čo by robil, keby vedel, že nato nikdy nikto nepríde

Thomas Macaulay

Od roku 2020 pandemicka kríza spôsobená Covidom-19 postupne sa zmenila na celosvetový fenomén, zasahujúci mnohé sektory života. Zhoršila sa komunikácia medzi ľuďmi, zhoršili sa navzájom prepojené krízy, ako sú klimatická, potravinová, ekonomická či migračná kríza, ktoré vyvolali vážne ťažkosti do vtedy nepoznané.

 

S pandémiou COVID-19 bojujeme dva roky, subjektívne to pociťujeme, ako keby to trvalo večnosť. Pandémia je dráma, ale nie žiadna tragédia. Chce to, aby boli prijímané racionálne vládne či zákonne opatrenia, ktoré by mali vytvárať dôveru k ľuďom. Treba si uvedomiť, že pandémia je zdatný hráč, ktorý odhalí každú našu slabosť a nedôslednosť politickú či ideovú.

4/5 ľudí vláde nedôveruje. Zatiaľ od vlády po dávkach dostávame iba koaličné škriepky. V zápale politického  boja za naše „dobro“ zabúda sa na to najdôležitejšie, na nás občanov. Atmosféra spoločnosti vzbudzuje obavy, ktoré môžu prerásť do občianskych nepokojov. Ak k tomu priradíme možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd v záujme „silných“ politických idei, potom sa nečudujme, že vo svete vzbĺkajú občianske nepokoje (Taliansko, Francúzsko, Kanada ...). Pandémia poskytla politikom možnosť vtláčať do životov každej osoby viac štátu.

Odborníci vedia, ale neradi sa o tom zmieňujú, že za rýchlym šírením infekcie stoja aj očkovaní, ktoré nemusia ísť na rozdiel od neočkovaných po kontakte do karantény.

Tu treba pripomenúť Rakúsko. Počas histórie, ale aj dnes má ambície byť hegemónom v priestore strednej Európy vo formáte Slavkovský trojuholník (Rakúsko, Česko, Slovensko) alebo v priestore od Baltu ku Jadranu. Rakúsko ma snahu „ovládnuť“ nezaočkovaných a silou zákona ich prinútiť, aby boli zaočkovaní. „Lov“ na nezaočkovaných, ktorí na svojich občanoch organizuje rakúska vláda, asi nemožno považovať za prejav civilizovanej spoločnosti? Tu si treba položiť otázku, či Rakúsko netratí rokmi budovanú dôveru a nám otvára oči?

Čo si možno myslieť o konaní predsedu vlády Kanady Trudeau, ktorý ako odpoveď na miliónový protest proti covidovým reštrikciám a povinnému očkovaniu sa nezabudol svojim „posolstvom“ pripomenúť národu, že masové protesty za slobodu označil v duchu bývalej boľševickej propagandy za akciu hŕstky zúfalcov.

U nás úlohou vlády malo byť, aby vláda svojou prácou (pre ľudí) vytvárala most dôvery, aby občania ak jej uveria, nie že musia ale chcú, robili to, čo je pre nich žiaduce a potrebné (viď Švédsko).

Je hrozné pomyslenie, že zmnožujúce hrubnutia vo verejných prejavoch v politických zápasoch (tlač, neúcta, vystúpenie v NR SR, ...) olitici verejnosti vtláčajú neslušnosť, čím sa prehlbuje neúcta k autoritám. Z toho ťaží materialistické ponímanie života, ktorá ma v ňom živnú pôdu.  

Tu si treba položiť otázku, ktorá bola na počiatku pandémie. Bola Európa na prahu zjednotenia proti spoločnému nepriateľovi, ktorým bol COVID 19? Tu sa ukázal charakter politikov. Vydávali epidemické opatrenia, ktoré viedli spoločnosť do obmedzení, regulácii, zákazov a spoločnosť sa stávala neslobodná vo svojom konaní.

Pre úplnosť treba pripomenúť, že vďaka pandémie ochabol záujem o verejne návyky napr. o tipovanie. Je paradoxné, že na hudobnom matiné pre deti a rodičov (ŠKO) boli deti, ktoré nemuseli byť očkované, ich počet bol v menšine voči počtu neočkovaných rodičov, ktorí počas matiné stáli pred budovou a čakali na ne. 

Dobrou správou pre ľudí dobrej vôle je, že z dôvodu nekonania diskoték (neresti zla?) po 21 hodine znížil sa „apetít“ mládeže na nežiaduce ponuky, mesto v sobotu či nedeľu nad ránom nebolo vandalmi „dobíjané“. 

Či sa to niekomu páči alebo nie, cielene aktivity verchušky pod zámienkou boja proti COVID 19 „zoslabovali“ návyky zúčastňovať sa v nedeľu a sviatok svätých omši.

Biskupi v liste E.Hegerovi sa zmieňujú, že duchovné potreby zostávajú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Javí sa, že vypočutý je ten, kto hlasnejšie kričí. Kto sa trpezlivo a s úctou dožaduje svojich práv, nie je braný do úvahy. Kým všetky obchody možno navštevovať bez obmedzení s rúškom, bohoslužby sú pre mnohých naďalej nedostupné.

Je paradoxné, že súčasná vláda výrazne obmedzovala bohoslužby (dôvod sa vždy nášiel). Čo sa nepodarilo komunistom, aj keď aj oni robili všetko preto, aby ópium ľudstva, tak ako to káže marxizmus-leninizmus vygumovali z vedomia ľudí. Politici pozabudli, že aj Rímska ríša padla, padol aj komunizmus, ale učenie cirkvi v národe žije ďalej. Až 73% veriacich piatich najpočetnejších kresťanských cirkvi bolo touto vládou obmedzované. 

Na záver nech si každý sám pre seba odpovie, či sa bojíme viac ľudí alebo vírov?