Na sčítanie medveďov MŽP SR vynaložilo 5,5 mio €. Z údajov vyplývajúcich z výskumného tímu z Technickej univerzity vo Zvolene vyplýva, že odhadnutý stav môže byť 1.256 alebo aj 2.512 medveďov. Ďalšie zistenia a štatistiky hovoria až o 5.200 medveďov. V Poľsku narátali sto medveďov – z nich polovica migruje zo Slovenska. V Českých Beskydách ich napočítali päť, ktoré sem prechádzajú z Kysúc. V Rakúsku a Maďarsku nemajú ani jedného. Poľovníci hovoria, že únosnosť krajiny je 700 kusov. Z chráneného živočícha sa stala škodná. Medvede neohrozujú ľudí len vo Vysokých Tatrách, ale aj na predmestiach Banskej Bystrice, Martina, v Prešove, vo Vlkolínci, pri Rybníku, v Hronskom Beňadiku, Pezinku a pri Šahách, kde nikdy pred tým neboli. Teritórium dospelého samca je 100 km². Z neho vyženie mladších jedincov. Tí putujú ďalej a rabujú kontejnery, salaše, vysadené polia a záhrady na periférii dedín a miest.

Čo na to ministri životného prostredia?  

J.Nagy ukazoval v televízii tabule, ktoré ľudí upozornia na riziko stretnutia s medveďmi. Asi netušil, že medvede nevedia čítať a korzujú po uliciach miest a dedín. Nagy navrhol na ochranu pred medveďom bakuľu s bicyklovým zvoncom a trúbkou, nepredviedol, ako to pri útoku medveďa funguje.

J.Budaj vypotil ešte väčšiu hlúposť, keď povedal: „Medveď bol na Slovensku skôr ako Slováci, tak to rešpektujte.“ Zabudol podotknúť, že keď v minulosti ohrozoval ľudí a ich obydlia, tak ho bez byrokratických prieťahov zlikvidovali.

Čo na to ochranári? Ochranári tvrdia, že sú na vine ľudia, lebo zle uzatvárajú kontejnery, z ktorých medveď vyberá zvyšky potravy. Hlúposť, hladný medveď  ide po pachu, na kilometre  zavetrí vône, ktoré do diaľky vysielajú digestory hotelových kuchýň a odpady. Ak narazí na prekážku, tak ju rozmláti. Ochrancovia medveďov nepovedia (!!!), že mnohonásobne premnožené šelmy stratili plachosť, prestali sa zaujímať o prirodzenú potravu a bagatelizujú útoky na človeka. Odporúčajú ako obranu pred medveďom paprikové spreje. Nepovedia, že ich použitie nie je pri bleskovom útoku šelmy jednoduché a obranný manéver treba poriadne natrénovať.

Aká je cena života? Nedávno J.Gejdošovi z Liptovských Sliačov medveď rozhrýzol tvár. V ružomberskej nemocnici  mu zázrakom zachránili život. Bolestné, ktoré mu po dvojročných prieťahoch vyplatil „ochranca medveďov – štát“, neodstránilo traumu človeka, z ktorého ostala troska.

Prečo o tom sa ma písať? Podľa MŽP SR je cena za omylom zastreleného medveďa 80 tisíc € a cena za medveďom usmrteného človeka 22.700 €. V dobe vojny treba sa pýtať, aká je u nás cena ľudského života?

Ako štát ochraňuje nás ľudí? Máme armádu, ktorá by s ťažkosťami ubránila jeden okres. To je dôvod, prečo na naše územia mieria vojská NATO (lebo sme v NATO). Pokiaľ vieme, vojenské dobrodružstvá si najviac odskáču civilisti a preto ochrana ľudí mala mať veľmi prísne limity ochrany !!!  

Položme si otázku, vieme kde je najbližší protiatómový kryt a kde dostanete plynovú masku?! V čase kubánskej krízy prebiehali cvičenia a boli pripravené plány, čo robiť v prípade jadrového útoku. Ako to funguje dnes, keď cena ľudského život je tri a pol krát nižšia ako cena za medveďa.

Civilná ochrana je prežitok? Nie je, CO je „výdobytok“ spred roku 1989?  Starší prv narodení vedia, aký dôraz sa kládol na CO. Každý THP pracovník bol zaradený do systému CO, dvakrát do roka boli pravidelne jednodňové školenia a preto môžu sa porovnávať. Výsledok pred rokom 1989 je neporovnateľný so súčasným stavom.

CO na Slovensku je v totálnom rozklade, bodaj by nie, ak 32 rokov bola v nezaujme „trhu“. Komunisti sa jej venovali s rozumom a potrebami. Išlo predsa o ľudí, pripomína citát od Švejka „Život ľudský je tak zložitý, život človeka je proti tomu úplná handra.“

CO nefunguje už desaťročia. Chátra a je v pozícii nezáujmu a podceňovania. CO po roku 1989, v nastupujúcej privatizácie súčasťou majetkového portfólia boli aj kryty CO. Súkromný sektor bol donútení starať sa aj o tieto priestory ... a tak to aj vypadá.

Preto podnikatelia robia všetko preto, aby za lacno dostali tieto priestory pre svoje podnikanie ... a kryty pre civilné obyvateľstvo ubúda.

Pre nich to bola nežiaduca príťaž, ktorá bola vnímaná ako zastarané alebo zbytočné „divadlo“ z komunistického obdobia. Konflikt na Ukrajine vyzliekol „štát“ donaha. Štátna správa nemá peniaze ani na „figový“ list, aby si zakryl svoju nemohúcnosť.

Účelom zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí – prílev odídencov z Ukrajiny.ako aj ustanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva. Nič také sa nekoná a prečo by sa malo? Veď trh všetko vyrieši.

Poslanci by sa mali zodpovedných opýtať, v akom stave je civilná obrana a jej sklady. Mali by to urobiť skôr, než MŽP začne za ťažké milióny stavať protiatómové  medvedie brlohy a ako ochranárske mimovládky za ďalšie desiatky miliónov zorganizujú školenie, ako ich budú do týchto brlohokrytov zvolávať trúbením na ekologické volské rohy.

V pozadí je stále navodená otázka, aká je cena života, keď včera sa dávali na CO „ťažké“ milióny a dnes asi tiež sa dávajú „malé“ milióny (asi iba na platy). 

Matematicky dôvetok

S dostupných údajov vieme, že odhadnutý stav medveďov môže byť až do 2.512 medveďov, iná štatistika hovorí až o 5.200 medveďov. Poľovníci hovoria o únosnosti krajiny do 700 kusov. Teritórium dospelého samca je 100 km². Plocha Slovenska je 49.034 km^2.

V prípade, že by žilo na Slovensku do 700 medveďov, Slovensko by potrebovalo „zväčšiť“  svoje doterajšie územie o 21 tisíc km², aby nám vyhovovali limitom pre pohyb medveďov na našom území. A to sa nepočíta s hrozivými počtami medveďov (2512 alebo až 5.200). Tento argument je za hranou. Terajší stav je neúnosný a je taktiež za hranou. Rozhýbe sa MŽP SR alebo čaká, že trh všetko vyrieši?

Použitý zdroj: Peter Valo - Aká je u nás cena života (SNN 5/2020-3)