• voľby prebehnú v celej EU v jeden deň, v tzv. Deň Európy 9.mája
  okrem národného volebného obvodu sa zavádza aj jednotný celoeurópsky. Hlasovať sa bude v každom členskom štáte samostatne
• vzniknú jednotné celoeurópske kandidátne listiny a ich  lídri budú kandidovať na budúceho predsedu EK
  európske politické strany budú mať povinnosť dať na kandidátku 50% žien
• každý „občan EÚ“ má právo voliť v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ
    bude možné korešpondenčné hlasovanie

Tento návrh podľa predkladateľa posilňuje postavenie EP, z ktorého robí komoru nadradenú národným parlamentom. Zároveň oslabuje národné politické reprezentácie a posilňuje postavenie EK ako „európskej vlády“ zodpovednej nie členským štátom, ale EP (čo už ale po Lisabonskej zmluve fakticky platí).

Obavy ľudí z celoeurópskej vojny s Ruskom, ktoré média a politici medzi riadkami strašia, vzbudzujú medzi ľuďmi strach. Pritom občianske európske inštitúcie hľadajú každú možnosť získať viac moci. Paradoxne vieme čo sa deje v Ubli alebo na Šalamunových ostrovoch, ale o tom, čo sa „varí“ v Bruseli nevieme nič ... ani vyhlásenie podpredsedu Konferencie o budúcnosti Európy G.Verhofstadta.

Treba dúfať, aby návrh poslanci neschvália. Stále treba byť na pozore, až bude mier, všetko sa upokojí, aby nepriletel cielený šíp prekvapení proti „Európe“, aby sme neboli prekvapení novým politickým usporiadaním, ktoré si neprajeme.                                   

Reakcie niektorých slovenských europoslancov k zmene pravidiel európskych volieb:

• Monika Beňová (S&D) : „Myšlienka s vytvorením spoločnej európskej kandidačnej listiny nie je nová. Rovnako ako v minulosti, aj dnes považujem takéto návrhy za potenciálne nebezpečné. Spoločná kandidátka by tiež nepochybne narazila na platné ústavné princípy vo viacerých členských štátoch EU. Takto volená skupina poslancov by ovplyvnila aj súčasné pravidlá a princípy fungovania EP. Prostredníctvom jednotlivých frakcií je v ňom pritom primerane zastúpený aj nadnárodný princíp, ktorý tak podľa mňa nie je v tejto chvíli potrebné posilňovať.
• Vladimír Bilčík (EPP) : „Zriadenie jedného volebného obvodu vo voľbách do EP v navrhovanej podobe nepodporujem. Nadnárodná kandidátka je podľa mňa nápadom, ktorý by Európu ešte viac rozdelil. Nadnárodná kandidátka slovenského voliča k účasti v európskych voľbách mobilizovať nebude.“
• Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE): „Konferencia o budúcnosti Európy nám ukázala, že občania EU podporujú myšlienku nadnárodných zoznamov. Európski občania by mali mať dva hlasy: jeden pre svoje národné zoznamy a jeden pre celoeurópsky zoznam. Nemôžeme si nechať ujsť príležitosť posilniť našu EU, našu európsku verejnú sféru a pocit spolupatričnosti k EU. Nadnárodné zoznamy môžu zmeniť dynamiku, keďže volebné kampane by prekročili partikulárne záujmy jednotlivých štátov, čo môže priniesť posilnenie EU ako celku.“
• Martin Hojsík (RE) : „Základným stavebným kameňom EU je spolupráca. Nadnárodná kandidátka je krokom správnym smerom ku jednotnej, silnejšej a viac prepojenej Európe. Dáva všetkým obyvateľom a obyvateľkám šancu čo najpriamejšie rozhodovať o zostavení EP.“
• Eugen Jurzyca (ECR) : „Vytvorenie novej kategórie europoslancov by bolo ďalšou komplikáciou systému fungovania EU bez toho, aby sme mali zanalyzované prínosy takejto investície.
• Miriam Lexmann (EPP) : „Ľudia musia byť presvedčení, že volení zástupcovia prinášajú skutočné zlepšenie a pozitívne dopady na ich životy, len tak dokážeme zvýšiť záujem o eurovoľby. Nadnárodné kandidátky tento efekt určite neprinesú.“
• Peter Pollák (EPP) : „Nemyslím si, že nadnárodné zoznamy, pozostávajúce z európskych lídrov sú riešením pre posilnenie demokracie v EU, alebo, že to priblíži EU viac občanom, práve naopak.“
• Miroslav Radačovský (NI) : „Som predsedom politickej strany Slovenský PATRIOT a môj názor ako aj názor strany na fungovanie EU nie je euroskeptizmus ale eurorealizmus. Je nesporné, že pokiaľ sa týka deklarácie z 9.mája 1950, kedy sa vytvorilo ESUO, bol to prvý krok k federalizácii Európy. Predpokladaná reforma volebného zákona EU je ďalším krokom k takejto federalizácii.Dá sa súhlasiť s tým, že ak by došlo k vytvoreniu volebného obvodu pre celú EÚ, v ktorom sa bude voliť 28 poslancov EP, je potrebné prísne dbať na to, že menšie členské štáty sa nedostanú do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s väčšími členskými štátmi. Stotožňujem sa aj s tým, že vytvorením volebného obvodu pre celú EU nebude dotknutý počet poslancov EP zvolených v jednotlivých členských štátoch. K federalizácii EU som skôr skeptický z toho dôvodu, že z historického hľadiska federatívne alebo podobné útvary sa v konečnom dôsledku neosvedčili. Napr. bývalá Juhoslávia, Československo, Rakúsko-uhorská monarchia, ale aj bývalý ZSSR a pod.“
• Ivan Štefanec (EPP) : „Zjednocovanie systému európskych volieb, ktoré prebiehajú odlišne v rôznych členských štátoch, vnímam ako pozitívny krok smerujúci k európskej integrácii. Za nezmyselné považujem vytváranie akýchkoľvek nadnárodných kandidačných listín.“
• Michal Wiezik (RE) : „Občania EÚ dlhodobo žiadajú viac demokracie a požadujú posilnenie EP ako inštitúcie, ktorá ich zastupuje. EP je dnes napríklad jedinou inštitúciou, ktorá nemá skutočné právo navrhovať zákony, pritom je to politická inštitúcia s najsilnejším politickým mandátom udeleným od stoviek miliónov Európanov. Dostal by sa tak vďaka posilneniu právomocí pri európskych otázkach na úroveň národných parlamentov.“

Frakcie v EP

• EPP-ED (EĽS): Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) - 187 poslancov
• S&D: Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP - 148 poslancov
• RE skupina Renew Europe - 97 poslancov
• ID:  Skupina Identita a demokracia - 76 poslancov
• Zelení/EFA: Skupina zelených / Európska slobodná aliancia - 67 poslancov
• ECR: Európski konzervatívci a Reformisti - 62 poslancov
• GUE/NGL: Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/ Severská zelená ľavica - 40 poslancov
• Nezaradení poslanci - 27 poslancov