V Česku vyvolala ostrú názorovú konfrontáciu stiahnutie Čajkovského opery Črievičky z repertoáru Národného divadla. V liste umelecký riaditeľ Per B.Hansen z Nórska, že v čase imperiálnych nárokov Ruska sa „historický kontext  Čajkovského opery stáva citlivou témou“. Kritici Hansenovho rozhodnutia hovoria, že onen „historický kontext“ spočíva vlastne len v tom, že hrdinovi opery ukrajinskému kováčovi pomôže v ťažkostiach ruská cárovná.

 

Paradox, nad ktorým zostáva rozum stáť, je v tom, že autor  poviedky, podľa ktorej opera vznikla, bol ukrajinský vlastenec Nikolaj Vasilievič Gogoľ, kritik ruského impéria, narodený v ukrajinskom Soročinci v roku 1809. Ďalšou zvláštnosťou tohto trápneho proti ruského gesta na pôde českého divadla je aj fakt, že svetoznámy ruský skladateľ Piotr Iljič Čajkovskil mal po jednej línii ukrajinské korene.  

V reakcii na zrušenie opery napísal analytik Š.Kotrba, že „trestať Čajkovského za napadnutie Ukrajiny je rovnako úchylne ako súčasné vedenie Národného divadla“. A.Komers, bývalý komentátor Českej televízie, k veci poznamenal: „Typické čecháčkovství, resp. prvotřídni ubožárna, která kdyby nebyla k pláči, tak je totálne směšná.“ Kladom hodnotenia prípadu „nežiaducej ruskej opery“ nie je to, že kritika vedenia Národného divadla  zo strany verejných činiteľov vysoko prevažuje nad politickým pritakávačmi, ale významný je najmä fakt, že sa v médiách o veci diskutuje otvorene.        

Zdroj: SNN č.12/2022-4