EK vedená nemeckou predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou získala v decembri 2019 dôveru EP a ER s plánom Zelená dohoda (Green Deal). EK vtedy plánovala do roku 2050 premeniť hospodárstvo členských štátov EU na klimaticky neutrálne.

Zelená dohoda je prioritou EK na roky 2019 – 2024. Plánuje sa premena EU na moderné a konkurencia schopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a zároveň chráni prírodné prostredie v Európe, bojuje proti zmene klímy a umožní Európe stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnym kontinentom, ktorý efektívne využíva zdroje.

V skutočnosti sa jedna o dokument, ktorý predložila vtedajší predseda Jean C.Juncker. Predchádzajúca EK navrhla zvýšiť výdajový limit z dovtedajšieho 1% hrubého národného dôchodku na 1,11%. Komisia súčasne navrhla previesť škrty v dvoch najväčších výdajových okruhoch rozpočtu EU – v spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) a v štrukturálnych fondoch. EK predložila návrhy škrtov v troch pásmach – 10, 15 a 25 percent. Dve najtvrdšie verzie boli v EU vetované Francúzskom a Talianskom.

Zoškrtané peniaze, ktoré by dali členské štáty naviac, chcela EK dať na financovanie tzv. „nových výziev“. Za Junckera to bola podpora migrácie z krajín mimo EU a spolufinancovanie prichodiacich migrantov do EU, za von der Leyenové je to Zelená dohoda.

EP schválil 8.6. návrh, ktorý by mal od roku 2035 zakázať predaj osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel so spaľovacími motormi. O zákaze majú mnohé krajiny výhrady pred hlasovaním v EP, výsledok je neistý. Väčšina europoslancov - Nemecko, Taliansko, Poľsko ale aj ČR sú zatiaľ proti. Český predseda vlády Petr Fiala povedal „Musíme predovšetkým návrhy, ktoré majú byť obsahom Zelenej dohody, ktoré budú pre nás neprijateľné, odmietnuť. Mnohé štáty na zákaz predaja áut so spaľovacím motorom budú proti. Budú žiadať iné alternatívu, technologickú neutralitu.

Luxus alebo potreba Návrh na zákaz áut so spaľovacími motormi by existenčne ohrozil mnoho ľudí, ktorí u nás osobné auto nepoužívajú ako luxus alebo na zábavu, ale auto, ktorým sa dostanú ku svojim známym, rodičom, k lekárovi alebo do zamestnania.

Problémom zostáva, že život na „západe“ je v znamení hojnosti. Elektromobil vráža klin medzi obyvateľov západu a východu. Elektromobil sa považuje za riešenie nie pre každého. Kto ma dosť peňazí, ma vlastný pozemok a  solárne panely na streche, bude môcť mať doma nabíjaciu stanicu pre svoj(e) elektromobil(y) a bude za vodou.

Ale čo ten kto býva v paneláku, ako on bude obnovovať nabitie batérii v aute, ak bude v paneláku napr. 15 elektromobilov? Potom východiskom asi zostane iba bezplatná MHD v meste?

Usúdiť sa to dá podľa súčasných cien nehnuteľnosti ale aj „nekresťanských“ cien elektromobilov. V súčasnosti táto vymoženosť je pre veľkú časť populácie nedostupná. Z toho vyplýva, že chudobný (nemajetný) človek, čo nemá na elektromobil, v súčasnosti  bude doplácať bohatému.

Elektromobil je drahý na nejazdenie

Priemerná doba používania súkromného auta je na Slovensku je 15 rokov. Tieto auta neprejazdia svoje limity, čo je v súlade s prispôsobením sa svojim priemerným platov a cien benzínu.

U elektromobilu najdrahšia je batéria, ktoré aj keď nie je využívaná starne. Preto mať drahý elektromobil na „pár“ kilometrov je luxus. Takto sa ešte väčšmi prehĺbi rozdiely medzi tými, ktorí na to budú mať a tými, ktorí budú iba „do počtu“.  

Výstavba elektromobilnej infraštruktúry

Nedostatočná hustota nabíjacích staníc je jedným z najväčších problémov v EU a spomaľuje rozvoj elektromobility. Je to zásah, ktorý ma dosah na široké vrstvy zákazníkov. Potreba investícii do tejto oblasti je vysoká a už teraz štátne štruktúry sú pod veľkým tlakom. Vysoké náklady a nízke príjmy vedú k veľkým deficitom.

Privátne investície sa neosvedčili, distribúcia elektrického prúdu bude iba vtedy rentabilná, keď spotrebiteľ bude platiť vyššie ceny. Toto nebude jednoduché dosiahnuť. Nízke prevádzkové náklady elektromobilov majú vyrovnať jeho vyššiu nadobúdaciu cenu oproti benzínovým a dieselovým autám.

Z jednej analýza súvisiace s rozvojom elektromobilov vyplynulo, že v prípade rozvoja elektromobilov Praha bude rozkopaná, ako nebola rozkopaná od svojho vzniku.

Fínsko nám môže zase poslúžiť, kde sú veľké mrazy a štartovanie studených motorov majú vyriešené. V každom dome majú pri vchode zásuvky. V prípade potreby, vodič z pristaveného auta natiahne elektricky kábel, ktorý dá do zástrčky čím si pomôže pri štartovaní, čím šetrí akumulátor. 

Je sloboda pohybu, tak, ako ju poznáme, ohrozená?

Koncern PSA je druhá najväčšia skupina v automobilové branži na svete. Hlavným cieľom PSA je zaistiť slobodu pohybu s vysokou mierou komfortu, kvality a trvanlivosti. Infraštruktúra, ktorá je potrebná na prevádzke elektromobilov, pre PSA nie je kľúčovým produktom. Preto sa PSA nebude sa podieľať na stavbe nabíjacích staníc pre elektromobily, tak ako sa automobilové koncerny nepodieľali na výstavbe čerpacích staníc.

V EU máme získané právo voľnosti pohybu, ktoré nie je „na večnosť“. Preto mali by sme o voľnosti v EU rozmýšľať, aby sme pochopili, či slobodu zavedením elektromobilov neobmedzujeme? EU by sa mala starať viac o zachovanie práva geografického pohybu. Čo by sa stalo, keby sme napr. nemohli ísť viac ako päťkrát z napríklad z Bratislavy do Mníchova, pretože naša osobná bilancia CO₂ by bola neprimerane vysoká? I keď zatiaľ to nepociťujeme, začína byť sloboda pohybu ohrozená hospodárskym tlakom. Niektorí z nás sa v blízkej budúcnosti prebudia  a zisti, že si slobodu pohybu nebudú môcť dovoliť. Občania EU by sa mali na problémy životného prostredia dívať komplexne a „nesústrediť“ sa iba na výfuk automobilu.

CO₂  a pracovné miesta

Časom bude potrebné vedieť si odpovedať, aká bude bilancia CO₂ pri získavaní vzácnych surovín pre výrobu batérií, pri ich recyklovaní a pri nabíjaní? Koľko pracovných miest zanikne, keď sa automobilový trh sa trvale zrúti? Bude dostatok nedostatkového lítia, keď dnes automobilky „krvácajú“ pri nedostatku čipov?

Dokáže Slovensko zabezpečiť prechod na elektromobily?

Slovenské elektrárne (SE) v roku 2017 celkovo vyrobili 19 444 gigawatt hodín elektrickej energie. Čistá dodávka elektriny Slovenských elektrární dosiahla 17 547  GWh. 

V roku 2017 bolo na Slovensku registrovaných 3 077 648 vozidiel. Povedzme, že z toho je okolo 250 000 prívesov. Zjednodušme si výpočet a počet vozidiel, ktoré potrebujú palivo zredukujme na 2 800 000.

Koľko energie dokážeme poskytnúť naša energetická sieť denne pre jedno takéto vozidlo? Výpočet je jednoduchý. Celkovo dodanú elektrickú energiu vydelíme počtom dní a počtom vozidiel.

17 547 GWh / 365 dní / 2 800 000 vozidiel = 17 169,27 Wh (17,169 kWh)

Na jedno vozidlo pripadne cca 17 kWh. Uvedených 17 kWh získame iba v prípade, že všetky elektrospotrebiče na Slovensku budú vypnuté. Inak povedané, všetka vyrobená elektrickej energie bude smerovaná iba do nabíjania batérií.

Energetická sieť na príchod elektromobilov, tak ako sa to prezentuje, nie je pripravená. Nič na tom nezmení ani dostavba 3 a 4 bloku atómovej elektrárne Mochovce. Každý z nových blokov nám ponúkne 471 MWh. „Výkon každého bloku bude 471 MWe – jeden reaktor pokryje 13 % spotreby elektriny na Slovensku.“ Po prepočte nám ponúkajú ročne 8 250 GWh.

Dva bloky by mali vykryť viac ako štvrtinu spotreby elektrickej energie na Slovensku. Táto nová výrobná kapacita môže v hrubom poskytnúť každému autu ďalších približne 7 - 8 kWh. V tom prípade by sme mali k dispozícii cca 24 kWh.

Stále je to nedostatočné. Preveďme túto energiu na watt sekundy – jouly. Prevod je jednoduchý

24 000 W * 3 600 sec = 86 400 000 Ws

Takto vieme porovnať ponúkanú energiu s energiou ukrytou v nafte či benzíne. Dozvieme sa, že benzín, ako aj nafta, nám ponúka v 1 kg približne 40 MJ energie. Aj keď sa tieto údaje môžu nepatrne v rôznych tabuľkách líšiť, hrubé porovnanie nám prezradí, že máme k dispozícii cca 2 – 2,5 kg paliva. Ak preveďme to na litre, zistíme, že budeme mať k dispozícii max 3,5 litra benzínu alebo 3,1 litra nafty. A tu sú započítal neexistujúce bloky v Mochovciach. Dnes by sme mali k dispozícii o tretinu energie menej (cca 2 - 2.2 litra).

Účinnosť motora

Pri štandardných dieselových i benzínových motoroch nemožno očakávať účinnosť vyššiu ako 40%. Elektromotory môžu mať účinnosť okolo 90%. To by umožnilo elektromobil približne dvojnásobný dojazd.

Zároveň si treba uvedomiť, že všetku vyrobenú elektrickú energiu smerujeme do automobilovej dopravy. Nik iný k elektrine nemá prístup. Nie je to návrat do stredoveku?

Distribúcia energie na dobíjacie stanice

Existujúca sieť na to nie je dimenzovaná. Navyše jej topológia nezodpovedá požiadavkám ľahkého prístupu k nabíjacím staniciam. Dobíjanie doma prichádza do úvahy možno v rodinných domoch. Ľudia žijúci v meste, v bytoch, o túto možnosť jednoducho prišli. Pre tých by mali byť určené práve dobíjacie stanice. Za 20 minút nabíjania dojazd 500 km  získame predstavu o tom, ako to s nabíjaním akumulátorov v skutočnosti je. Ak chceme nabiť uvedený akumulátor na požadovanú kapacitu 196 kWh za 20 minút potrebujeme k tomu cca 600 kW transformátor. Jeho cena je do 7500€. Koľko takýchto transformátorov je potrebné nainštalovať na území republiky, aby sme boli schopní pokryť okamžité potreby elektro-motoristov? Aby sa dali elektromobily využívať tak, ako dnešné automobily, bolo by potrebné prebudovať distribučnú sieť úplne od základov, počínajúc rozvodom vysokého napätia od výrobcov. To však nie je záležitosť pár rokov, ako si to predstavujú priaznivci elektrifikácie cestnej dopravy.

Na záver

Príchod elektromobilov bude klásť extréme požiadavky na zdroje a distribúciu elektrickej energie. Napr. USA predpokladá zvýšenie spotreby elektrickej energie v domácnostiach do roku 2025 takmer na dvojnásobok, pričom do toho nezapočítava elektromobily. Nové technológie sa tlačia do domácností po celom svete. Aj keď sa vraví, že sú úsporné, ich počet rastie závratným tempom. Otázkou je, skadiaľ získať potrebnú energiu? Postoj k jadrovej energetike sa začína v posledných rokoch, po udalostiach v Japonsku v roku 2011, výrazne meniť. Nemecko končí s jadrom, Švajčiari v referende skoncovali s jadrom. Ktoré krajiny ich budú nasledovať? Ťažko povedať. O to závažnejšia je otázka, skadiaľ budeme získavať energiu? Ale ako sme si už zvykli vravieť, my Slováci a Česi vieme, že po roku 1989 všetko vyrieši trh.

Posledné informácie z veľkej politik EU napovedajú, že Taliansko, Portugalsko, Bulharsko, Rumunsko a Slovensko chcú posunúť termín zákazu predaja úžitkových vozidiel so spaľovacím motorom o 5 rokov.

Najnovšia informácia z Nemecka brzdí Zelenú dohodu. Nemecko oznámilo návrat k uhliu (!!??), ktoré po poklese ruských dodávok plynu zaistí jeho energetické potreby. Je to nečakaný, ale požadovaný krok. Tu sa vynára prirovnanie, krok vpred, dva kroky vzad.      

Čím viac sa ľudia zaoberajú elektromobilmi a ich dopadmi na každého z nás, vynára sa stále viac tematických okruhov: Aký bude sociálny zmier? Nastane nesloboda pohybu? Bude dostatok elektrickej energie?