Keď sa sedliaci prestanú sťažovať, tak sa blíži koniec sveta

(holandské príslovie)

Po roku 1989 verili sme, že prídu ideovo „čisté“ časy. Pritom dočkali sme sa mnohých nečakaných rozhodnutí zo strany EU. Po tridsiatich rokoch prišla zla správa z Holandska, krajiny kultivovanej históriou, kultúrne a ideovo stabilizované. Jedným z prekvapení je „zoštátnenie“ (podľa holandského typu), ktoré nám pripomenulo rok 1948.

 

Tu je možné pripomenúť starú holandskú tradíciu, ktorá je ukotvená vo vzdelaní a v presvedčení vo vlastné schopnosti. V jednej z komôr parlamentu sídliacej v historickej budove na strope zasadacej sály je nakreslený veľký mrak s kruhovitou modrou oblohou. Okolo kruhu sa opierajú o mrak historické osobnosti Holandska a dívajú sa do pléna. Svojou prítomnosťou „dozerajú“ na súčasných poslancov, kontrolujú, aby prijaté zákony boli pre ľudí. Bolo by zaujímavé, ako by dnes prijali strácajúcu potravinovú sebestačnosť?   

Vzdor farmárov

V súčasnosti krajina žije najtvrdšou sedliackou rebéliou, ktorá  môže rozkolísať EU, ak Brusel nepotlačí v sebe šialenstvo liberálneho ducha. Vláda v záujme vyššieho princípu chystá vybíjanie dobytka. Nie pre emisie, ale kvôli pozemkom. Tisíce farmárov zablokovali diaľnice, pred domami ministrov hádžu hnoj (to sa naučili od našich „okrajových“ politikov) či rybári, ktorí zablokovali prístavy ako prejav solidaritu s farmármi.

Všetko sa začalo v roku 2019, kedy postihnutí farmári na traktoroch obsadzovali vládnu štvrť v Haagu. Dôvodom bolo rozhodnutie štátnej rady, že platná stratégia pre redukciu emisii dusíka nezodpovedá medzinárodným záväzkom Holandska. Dobytkové prdy a výkaly sú údajne zdrojom skoro polovice celkového znečistenia oxidu dusíka.

Potravinové tsunami roztočila novu stratégiu, ktorá sleduje nadčasový cieľ, redukovať emisie dusíka o 50%, čím liberálna vláda by vedome obmedzila počty dobytka.

Holandskí farmári chovajú takmer 4 milióny kusov hovädzieho dobytka, 12 miliónov ošípaných a viac ako 100 miliónov sliepok. Poľnohospodárstvo je v krajine „zodpovedné“,  až za 16% emisií skleníkových plynov, za čo môžu kto iní ako „zlí“ farmári.  V kvantite to znamená znížiť počet kráv o milión kusov a o 4 mio prasiat. S tým bude súvisieť zánik tisícov súkromných fariem, ktoré skrachujú. Takto vláda si podpíli pod sebou konár potravinovej sebestačnosti. Povráva sa, že vláda sa chystá aj odoberať farmárske licencie. K tomu vláda (10.6.) svojim vyhlásením dala farmárom „istotu“, že„ nie všetci farmári budú môcť pokračovať  vo svojom podnikaní.

Výsledkom tejto umnej „ľudovej“ politiky vlády je skvostné rozhodnutie, kedy sa Holandsko dalo na cestu potravinovej nesebestačnosti. Čo na tom, že dopyt po mäso zostane, len budú rásť náklady dovozom zo zahraničia, čím vzrastu emisie z dopravy. 

Holandsko je druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych výrobkov na svete. Krajina veterných mlynov a drevákov je významným svetovým producentom a vývozcom tulipánov, kakaa a syrov.

Holandsko bolo šesťdesiatym producentov poľnohospodárskych emisii. V posledných 30 rokoch Holandsku sa podarilo zredukovať emisie v poľnohospodárstve o 60%. Takto tento sektor je zodpovedný iba za 9% všetkých emisných skleníkových plynov v Holandsku. 

Je paradoxné, že štát vlastne kráľovstvo trestá farmárov zato, že dávajú obživu miliónom ľuďom, a k tomu to robí stále lepšie a ekologickejšie.

V sektore pracuje 660 tisíc ľudí, ktorí podnikajú v malých farmách, využívajú najnovšiu techniku a nové metódy práce. Holandsko je zatiaľ sebestačné, finančne zabezpečené, a farmári sú konzervatívne orientovaní. 

Hrozby Marka Rutteho?

Holandská vláda radikálneho sociálneho inžiniera premiéra M.Rutteho nariadila holandským farmárom vyzabíjať 30% svojho hovädzieho dobytka. Tých, ktorí sa vzoprú, vyvlastní.

Holandský premiér M.Rutte protestujúcich označil za malú skupinku, ktorá nerozumie potrebám doby a prekračuje všetky medze. Farmárom odkázal, že ak chcú prežiť, majú sa rekvalifikovať.

Rutteho kabinetu držia chrbát aj aktivistické progresívne médiá, ktoré protesty farmárov označujú za útok na demokraciu. Najaktívnejších protestujúcich označujú za psychicky narušených a políciu vyzývajú na čo najtvrdšie zásahy.

Čuduj sa svete, práve farmári zmýšľaním konzervatívci odhalili podstatu liberalizmu v Holandsku. Pre liberálneho progresivitu premiéra M.Rutteho sú farmári novodobými triednymi nepriateľmi.

M.Rutte a jeho spriaznenci nevedia farmárom zabudnúť, že práve oni boli hybnou pákou odporu v protestoch proti covidovým opatreniam. Budúci scenár svojimi dopadmi sa podoba zoštátnenie malých firiem a živnostníkov u nás v roku 1948 a súčasne tak ako u nás vtedajší systém rozvrátil súkromné farmy. Aký bude výsledok? Farmári stratia možnosť využívať pôdu. Vysťahujú sa za prácou do miest, tí ktorí zostanú budú závislí od štátnych dotácii. Pôda mimo miest a obcí bude pustnúť. Zbadajú to tí, ktorí priletia do Holandska lietadlom a neuvidia pestrú farebnú „záhradu“ holandskej krajiny.

To najpodstatnejšie bude, že politicky prestanú byť baštou odporu, pôdu získajú agrobaróni prepojení na vládu a holandská idea liberalizmu sa bude strácať.

Pôda ako nástroj

V tomto súboji je pripravených niekoľko scenárov vyrovnania sa s farmármi. Jeden z nich hovoril aj o povinnom odovzdaní pôdy vláde, a to za cenu, ktorú by určil štát, nie trhové podmienky.

V skutočnosti za likvidáciou živočíšnej výroby nestojí starosť o životné prostredie. Vláda M.Rutteho potrebuje presadiť niekoľko veľkých stavebných projektov, ktorými chce zvýšiť dostupnosť bývania. Emisie z poľnohospodárstva a zo stavebníctva sa spočítavajú a tvoria jeden balík. Ako bonus pri likvidácii fariem vláda získa lacné stavebné pozemky, a to aj núteným vyvlastnením.

Vláda podľa nich radšej rozdá peniaze tým, ktorí sa svojho farmárčenia vzdajú, namiesto toho, aby pomohla tým aktívnym zaobstarať si potrebné technológie na znižovanie emisií.

Cieľom nie je zlepšenie fungovania chovu dobytka, ale jeho likvidácia, vylúčenie mäsa v mene vegánskej ideológie. Vegánstvo je životná filozofia, ktorej snahou je minimalizovať svoj negatívny dopad na zvieratá. Veľa ľudí to mylne zamieňa za diétu. Sociálny inovátor Rutte vychádza z poznania, že živočíšne bielkoviny bude získavať leda tak z hmyzu a morských rias.

Aká je realita?

Vzdor poľnohospodárov proti vláde v Holandsku z dôvodu tlaku na zníženie emisii dusíka je ich bojom o prežitie ... v 21. storočí. Pokiaľ „vzatie“ pôdy bude dokonané, potom jednému krásnemu príbehu na modrej planéte bude koniec. 

Problém kráv ak už je, zostáva neporovnateľný s farmármi v Číne a Amerike. Tam nie je výnimkou až do 120 tisíc kráv na jednom farmárskom dvore. Ich porovnanie s holandskými farmami sa javia ako „lego“ farmy.

Poľnohospodárstvo produkuje v Holandsku 14% HDP. V Holandsku sa každoročne vyrobí 650 tisíc ton syra, tri štvrtiny z neho ide na export. Nebude kráv, nebude syra, na pravú goudu, eidam, leerdammer môžeme zabudnúť.

Ako je to na Slovensku s mliekom?

Slovensko v poklese predbehlo EU. Ak v roku 1989 sme mali na Slovensku 3.500.000 kráv, z toho 559 tisíc dojníc, produkcia mlieka poklesla na polovicu. Tu neobstojí žiadne vajatanie zo strany politikov. Začalo sa to vládou, ktorá nevyjednala pre Slovensko lepšie podmienky pre vstup  do EÚ. A teraz si nesieme neskutočné bremeno „budovania“ potravinovej nesebestatočnosti.   

Ani nástup demokracie, ani členstvo Slovenska v EÚ nepriniesli pre sektor mlieka pozitívne zmeny. V súčasnosti, kedy sa pripravujeme na nové programovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nastal čas, aby náš štát konečne prehodnotil priority a zamyslel sa nad tým, či chce, aby sa na Slovensku mlieko vyrábalo, alebo nie. Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby mlieka.

Zaujímavé sú porovnania. V Holandsku je 3,5 kráv/1 ha, u nás  až 0,4 !!! Holandsko má  17.311.834 obyvateľov (2018), plochu 41.526 km² z toho asi 6.500 km² vďaka vysušenému moru a hustotu obyvateľstva 416.89 obyv/km².  Slovensko má 5.449.270 obyvateľov (2021), plochu 49.035km² a hustota obyvateľstva 111,13 obyv/km². 

Za všetkým treba vidieť technokratov z EU

Trend vybíjania stád sa v Holandsku nezastaví, pokiaľ EU budú riadiť „odborníci“ na všetko a nie politici s veľkým „P“. Tu sa jedná o šialenú politiku Európskej komisie, ktorá plánuje podporovať práve tých, ktorí sa svojich chovov vzdajú, kravy a býky pobijú a odvezú do kafilérie.

Ak sa prax likvidácie hospodárskych zvierat dostane aj k nám do strednej Európy, v západnej časti kontinentu už spojenca zrejme nenájdeme. Zo strany bruselského establišmentu môžeme očakávať aj novú vojnu proti Poľsku poprípade Maďarsku, ktoré sú známe svojou početnou poľnohospodárskou produkciou, pardon dobytkových prdov a výkaly.

Aj v odporúčaniach pre Slovensko zo strany Európskej komisie sa už nachádzajú návrhy na obmedzenie živočíšnej výroby v Stratégii EÚ pre pôdu do roku 2030 ... potom nech Boh nás ochraňuje.

Naše ministerstvo pôdohospodárstva malo pri súčasnom vedení voči tejto stratégii pripomienky, ťažko predpokladať, čo prinesie budúcnosť (keby sme tak mali kryštálovú guľu). Ak sme minulý mesiac videli nadšene hlasovanie našich progresívnych europoslancov proti jadrovej energii, a teda aj proti záujmom Slovenska, podobný osud možno čakať aj naše poľnohospodárstvo.

Nielen hovädzie mäso či mlieko a syry, ale aj napríklad obyčajný kožený opasok sa stanú luxusným tovarom. Hovädzí dobytok totiž patrí medzi najužitočnejšie zvieratá, ktoré človek vo svojej histórii domestikoval.

Ak tento zámer EU sa bude realizovať, potom jedinou našou šancou bude, zbytok kráv presunúť do Bruselu do prázdnych kancelárii, ktoré sa zmenia na chovné stanice s cieľom, aby bruselskí technokrati mohli sa pochváliť moderným progresom chovu dobytka.   

Tu nepomôže moderna, tu treba si vziať príklad od našich rodičov, ako oni to robili s chovom kráv, ako riešili napr. vtedajšie premnožené medvede. Tu sa ukazuje rozdiel medzi sedliackym rozumom a napríklad ministrom ŽP. Čo sa zmenilo v dvadsiatom storočí. Kráv bolo viac ako dnes, tak jediný rozdiel je nárast emisii (Čína, USA, Rusko), nárast počtu áut a v počte nárastu kráv, pardon dobytkových prdov a výkalov. 

Dôvetok: Ukazuje sa, že naši ministri sú medzi dvoma mlynskými kameňmi, záujmami technokratov v Bruseli a záujmami národných štátov. Nečudujme, že Slovensko ma rozdielne vnímanie potrieb Bruselu. Preto je potrebné vedieť si odpovedať na otázku, nestojí EU na rázcestí? Ten kto rozmýšľa – vie, ten kto sa iba „vezie“ blábota.