Zákon dáva všetkým účastníkomv  cestnej premávkej rovnaké práva a povinnosti.  Potencionálnu výhodu majú motorové vozidla, ktoré so svojim „ brnení“ sú vo výhode pred krehkými cyklistami.  Preto práve cyklisti by mali zvažovať, ako budú znižovať možné rizika zo zranení. Jednou z tých „istôt“ je používanie prilby.

Zákon jasne prikazuje, cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklista osoba mladšia ako 15 rokov,  táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci. Toľko litera zákona o cestnej premávke. Tá platí iba na diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I., II., III. triedy a niektoré účelové  komunikácie.

Cestný zákon definuje účelovú komunikáciu ako cesty „slúžiace spojeniu jednotlivých výrobných závodov, objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami“.

Otázkou zostáva, ako cyklista má vedieť odlíšiť účelovú komunikáciu od cesty, na ktorú  sa zákon nevzťahuje, t.j. hrádzu, lesnú alebo poľnú cestu?  

Zákonodarca pochybil? podcenil? neuvedomil si?, že pre stále väčšiu „rodinu“ cyklistov nastala právna dilema.  Čo neurobil zákonodarca, malo by sa riešiť zdravým rozumom cyklistu.

Skúsenejší cyklista vie  predvídať, aké nástrahy môžu nastať v lese. Problémom je, že  začínajúci cyklista je ten najzraniteľnejší, ktorí žije vo svojom klame „veď mne sa nič nemôže stať“ !  Ak nastane to najhoršie, predsa nebudeme sa odvolávať na chybu zákonodarcu. Každý by mal konať tak, ako nám velí zdravý rozum – mať vždy riadne upevnenú ochrannú prilbu !!! Nie, že musím, ale viem, že mi to pomáha zmierniť možné zranenie.