(O boji za hodnoty, kultúru a kultúrnosť slovenskej spoločnosti)
Fond na podporu umenia v roku 2023 nepridelil časopisom Spolku slovenských spisovateľov – Literárnemu týždenníku (LT) a Dotykom ani jedno euro dotácie. Podobne to bolo v roku 2022. Vtedy vďaka darom čitateľov a inzercii sa podarilo udržať vydávanie dvojtýždenníka.
Mimoriadna vážna finančná situácia, v ktorej sa ocitá LT, je iróniou osudu, že sa odohráva v roku významných výročí – 30.výročie vzniku samostatnej republiky a 35.výročia vzniku LT. Bol to práve LT, ktorý bol primárnym generátorom národno - emancipačných pohybov Slovákov a demokratických zmien pred novembrom 1989 a po ňom.
Preto nepridelenie dotácií LT na roky 2022 a 2023 možno považovať za ochromenie tvorby a šírenie autentických hodnôt a nekreslenej informovanosti, ako likvidovať Spolok slovenských spisovateľov, ako najstaršie a najpočetnejšie spisovateľské združenie, ktoré si v roku 2023 pripomína 100 rokov od svojho vzniku. Tu treba pripomenúť, vďaka „maslu“ pani ministerky, že v tomto roku MK SR nepridelili dotácie LT !!!
Je iróniou osudu, že tridsať rokov po novembri 1989 musíme tak ako pred rokom 1989 bojovať za pluralitnú slovenskú kultúru, za právo na šírenie autentických hodnôt a neskreslených informácii, za výdobytky demokracie a slobody prejavu, o ktoré sa LT nezameniteľne odvážne pričinil už pred rokom 1989. Zaráža, že tento „pohon“ sa deje s vedomím ministerky, členky OĽaNO, ktoré ma najpočetnejší poslanecky klub v NR SR a mala premiéra a ministra financií.
Svojim ministrovaním dala verejnosti cennú informáciu. Dokázala sebe, dokázala verejnosti, že Slovensko nepostrehlo, že ma ministerku kultúry, ktorú nik na Slovensku nepotrebuje.
Asi si neuvedomuje, že ona je príkladom zmien v spoločnosti po roku 1989. Vtedy by mohla byť ministerkou kultúry, ktorú by musel schváliť Národný front ČSSR a musela by členkou jednotnej KSČ. Dnes je vo funkcii vďaka demokratickým zmenám po roku 1989. Asi to ministerke nedošlo a preto demokratické princípy v spoločnosti sú jej neznáme.
Kultúra je zdrojom, kde sa „kalí“ vlastenectvo v tomto priliehavom ponímaní je najvýraznejším prejavom spolupatričnosti Slovákov, ktorí sú prepojení spoločným jazykom, spoločnou históriou, kultúrou, umením a spoločnou samostatnou demokratickou štátnosťou. Všetky tieto atribúty sú zároveň výrazom jedinečnosti slovenského národa a ich rozvíjanie predstavuje súčasne najvhodnejší spôsob, ako môžeme prispievať svojou mierou k európskej identite, ku ktorej sa jednoznačne hlásime.