Vojensky stret nemôže mať víťaza. Prečo? Obe sporne strany vlastnia atómové zbrane.

Všetci zainteresovaní na západ od Ukrajiny pri svojich úvahách myslia, ako keby ich jedna mater mala. V čase mieru sú všetci „kamoši“. Ak nastanú problémy, títo tiež „aktivisti“ sú schopní toho druhého „hodiť“ cez palubu, a vidieť iba svoje záujmy. To nie je politické bľabotanie, taká je logika politiky. Politika je predsa o záujmoch.

Nech vojna je akokoľvek nespravodlivá, dlhá a pre civilistov „krutá“, raz každá vojna skončí. Čím bude dlhšia tým viac budú viac trpieť civilisti, ale aj najväčší hráči konfliktu.  USA, Nemecko, Francúzsko, V. Británia budú „vyžmýkaní“ vojnou – ekonomicky, vojensky, možná ale aj politicky.

To kľúčové zostáva, mier nastane vtedy, keď si to bude USA priať zmenou globálneho mieru alebo zmenou politických pomerov v USA.

Front sa za rok výrazne neposunul, zbytočne umierajú tisíce civilistov na oboch stranách frontu, ničia sa pšeničné polia. Ukrajina sa vplieta do pavučiny vojenského marazmu, dúfa, chce ale nemá na to, aby sa stala „vodcom“ v regióne. Zdá sa, že ukončenie vojny nie je v dohľadnej dobe. Dôvod? Zelenského voľby sú o 17 mesiacov, Putinove o 13 mesiacov a tie najdôležitejšie, v USA za 19 mesiacov. Putin a Zelensky nechcú prehrať, a Trump chce byť mierotvorcom.

Mier je ako svetielko na konci tunela, ale reálne ho zatiaľ nevidíme, videné je snáď iba Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom. „Brzdou“ mieru sú zatiaľ vojenskí „jastrabí“, ktorí musia naplniť svoje očakávane príjmy.

Po hlavičke sporu brnkla A.Merkelová, ktorá odhalila (jalovú) podstatu Minských dohôd a problém NATO, povedala, „Neľutujem, že som blokovala vstup Ukrajiny do NATO“. Dodala, že ustúpiť USA, ktoré sa po roku 2008 snažili čo najrýchlejšie dostať Ukrajinu aj Gruzínsko do NATO, bola by bývala chyba.

Pozoruhodné je jej názor, ako vnímala vtedajšiu politiku a politikov. V čase Merkelovej vlády prichádzala generácia politikov, ktorí boli naivnejší, plytkejší, menej analytickejší a ľahšie ich vydesila mediálna kampaň. Tu sa treba zastaviť. Pri hlbšej úvahe, nehovorila ona aj o našich „mladých“ politikoch. Rozdiel je, že Merkelová vedela zvládať tento vývoj doma v Nemecku. Naproti tomu u nás sa politická schéma prízemňuje nebezpečnou plytkosťou, chabou odbornosťou, niektoré politické strany menia sa na súbory „šašov“.  Reálne to pomenoval pri svojom odchode z funkcie minister V.Lengvarský.    

V ČT bola relácia o investičnej obnove Ukrajine. Mnohé vplyvné krajiny majú už rozparcelovanú obnovu Ukrajiny. Z toho sa dá usúdiť, že v kuloároch začína predsa  hovoriť ak nie o možnom mieri, tak aspoň o zastavení bojov.

V súčasnosti západná diplomacia by aj chcela, ale „prekážkou“ je Ukrajina, ktorá si podmieňuje  odchod ruských vojsk z územia Ukrajiny a Krymu. Jedno z riešení je „ochota“ Ukrajiny, aby bola „donútená“ západom vzdať časti svojich území po vzore Cypru, kde jedna z krajín NATO napadlo inú krajinu v NATO a všetko časom urovnali Turecko a USA „mierovou“ demarkačnou čiarou oddeľujúce oba časti ostrova. Stále bude platiť, že aj najväčší konflikt skonči za rokovacím stolom. Súčasná patová situácia potvrdzuje toto konštatovanie.

Z Ameriky priletelo aspoň trochu nádeje. Minister zahraničných veci Blinken naznačil, že Ukrajina by mohla o niektorých územiach rokovať. V prejave pred americkým Kongresom nepriamo poukázal na to, že ukrajinské sily asi nebudú schopné znovu získať všetky Ruskom okupované územia

Do úvahy treba vziať návštevu vplyvného čínskeho prezidenta v Moskve v čase, kedy Čína predstavila svoj mierový plán pre Ukrajinu. Aspoň oni to majú na papieri a my iba o zbraniach a peniazoch. Zároveň rola Činy nemožno preceňovať, ale rozhodne nie podceňovať.

Tu neexistuje jednoduché riešenie zložitého problému. Urovnanie sporu kladie na všetky zúčastnené krajiny zodpovedné správanie. Napriek vzájomným animozitám, svetové veľmoc, kľúčové medzinárodné organizácie musia alebo mali by hľadať mierové riešenia, ako to urobila Čína, ktoré vylúčia použitie jadrových zbraní ... až potom sa dostane Ukrajina do rokovania. Zatiaľ všetko bude iba nebezpečná „hra“ bez víťaza.

Riešením bude, aby politici navrhli a potom plnili literu bezpečnostnej architektúry v Európe, tak aby Rusko malo bezpečnostné záruky.