Tohoročné pripomenutie vzniku NATO 4.4. bude mať opäť o niečo viac horkou príchuťou. Súčasná politika NATO je dnes stále viac stelesnením a presadzovaním zahraničnej politiky USA, ktorá sa nechce zmieriť so skutočnosťou straty role svetového hegemóna. Krajiny končiaceho svetového policajta, majúce na svedomí najviac vojnových zločinov, ktoré v rokoch 1950–2015 bombardovali viac ako 20 štátov sveta.

Príkladom, že NATO nikdy v histórii nemalo nič spoločného sa skutočným zabezpečením svetového mieru, je rozšírenie NATO smerom na východ po rozpustení Varšavskej zmluvy a po rozpade vtedajšieho ZSSR, aj napriek tomu Západ deklaroval a sľuboval nerozširovanie NATO smerom k ruským hraniciam a jeho vojenské neobkľučovanie. To neskončilo doposiaľ, a tak sa na veliteľstve NATO v súčasnosti chystajú vyvesiť vlajku najprv Fínska a po schválení Tureckom aj Švédska.