SZPB vydal k neúcte protestné vyhlásenie : „Protestujeme proti absurdnému nariadeniu Ministerstva vnútra SR o priebehu konania pietnych aktov venovaných 78. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom a ukončenia druhej svetovej vojny v Európe formou tzv. tichého vzdania úcty padlým osloboditeľom našej vlasti – vojakom Červenej armády a Rumunskej kráľovskej armády.“

Zástupcovia SZPB potvrdili, že napriek nezmyselnému nariadeniu ministra vnútra R.Mikulca, usporiadajú dôstojné oslavy štátneho sviatku Slovenskej republiky ozvučené, so slovenskou hymnou, s príhovormi a kultúrnym programom tak, ako je to bežné v každej civilizovanej krajine, ktorá bola oslobodená od fašizmu..

Naše médiá ak už nie zaťato tak aspoň (polo)mlčiaco zatĺkajú pravdu. Snažia držať bobríka mlčanlivosti o udalostiach pred 78 rokmi, kedy oslobodila Červená armáda vtedajšie Československo.

Napokon predsa len cez mediálne „zákopy“ uniknú informácie z tohoročných osláv, kedy sa dá postrehnúť zmýšľanie ideovej menšiny. Nech je to politik na centrálnej úrovni alebo úradník z regiónu, ktorý sa podujme položiť k niektorému z pamätníkov oslobodenia aspoň malý veniec. Vie sa, že tohoročné príhovory pre médiá budú rozpačité. Euroatlanticky orientovaní úradníci totiž nevedia, ako sa o tomto sviatku oslobodenia a najmä o osloboditeľoch, vyjadriť. Boja sa, že by konkretizácia osloboditeľov poškodila ich kariéru. Tu sa tlačia slzy nie do očí ..., nepripomínajú nám časy nedávne?

Druhá svetová vojna je dávno skončená záležitosť. Už viac rokov pod vplyvom čoraz agresívnejšej rusofóbie, predovšetkým na Ukrajine, v Poľsku a Pobaltí, sa rozširujú skreslené i lživé hodnotenia jej priebehu a výsledkov. Napríklad už tým, že títo „vševedi“ odsúvajú Deň víťazstva nad fašizmom z 9. mája o deň skôr.

Neoliberálna propaganda vidí pupok sveta už nie v Európe, ale v anglosaskej časti Západu. Problém je však v tom, že na Západe je vidieť a cítiť čoraz zreteľnejší úpadok. Chce sa to prekryť vytváraním  „nového“ obrazu sveta a zneužíva sa pri tom aj zmenená interpretácia druhej svetovej vojny.

Možno len varovne dodať, že ktovie, čo všetko sa ešte raz ľudia o dejinách dozvedia, keď do takéhoto štádia nenávisti prerastie sinofóbia …

Všetci tí sú schopní v záujme udržania svojej pozície nielen uveriť rôznym výmyslom, ale poniektorí ich aj aktívne vytvárajú.

Porovnať oslavy pred a po roku 1989 sú ako cez kopirák. V centrálach včera v Moskve a dnes v Bruseli sa diktovalo alebo diktuje, ako majú vyzerať oslavy, aké ma byť  ideové zafarbenie.

Nastala situácia, ako interpretovať  tohoročné výročie oslobodenia. Všetci prijímajú oslobodenie, ako dar, lebo sme získali mier a slobodu. Rozdiel zostáva, že hlavné osoby sa menia, ale vojaci a ľudia zostávajú. Meritom problémom je uvedomiť si, za koho vojaci bojovali včera a za koho dnes. 

Čo by malo byť spoločné, všetci sme Slováci. To spoločné máme, že sme hrôzy vojny prežili. Ona (menšina) píše, v to čo my (väčšina) neveríme, ale musíme veriť. To kľúčové je, že sme tu všetci od 8.mája 1945 príp. od 17.11.1989 slobodní. Alebo že by sme iba od roku 1989 pod inou vlajkou, ako sme boli oslobodení po 8.maji 1945?

Nakoniec príklad, kde sa ukazuje, ako nás politika rozdeľuje a ľudská hlúposť nám dáva „krídla“ (že by v tom mal palce Red Bull?), aby sme odhalili našu slabosť. Zaráža, že „mocní“ sa neboja iba idei, ale boja sa ľudí, ktorí chcú vzdať hold na Devíne slovenským vlajkami. 

Obč.združenie SLAVICA z Nitry si chcelo na Devíne uctiť 187.výročie prísahy Štúrovcov slovenskému národu. Priniesli si slovenské vlajky, ktoré im ale zamestnanci múzea nedovolili vziať so sebou na nádvorie. Na nasledujúci deň sa situácia opakovala, keď si výročie prišla pripomenúť Matica slovenská. Situáciu komentoval poslanec NR SR T.Taraba (Život NS) „Drahí Slováci, toto je škandál ako hrom“. Personál hradu im oznámil, že je to rozhodnutie nadriadených. Hrad Devín je v správe Múzea Bratislavy, ktoré  je príspevková organizácia hlavného mesta. Jeho primátorom je Matúš Vallo, ktorého v kampani podporovala predovšetkým politická strana Progresívne Slovensko. -Títo ľudia boja sa (hanbia sa?) za slovenskú zástavu. Kam to Slovensko kráča?   

Podobne je snaha ak nie zlikvidovať Národný cintorín v Martine  tak aspoň premiestniť do liberálnej Bratislavy tak, aby sa znížil jeho význam pre Slovensko.

Pri vyrieknutí týchto dilem sa nám núkajú myšlienky významného španielskeho filozofa José Ortega y Gasset, ktorý napísal slávnu knihu Vzbura davu. Hlavnou myšlienkou bolo, že obával sa, že dnešná civilizácia bude zlikvidovaná vzburou davu. Ak si to premietneme do dneška, nehrozí nám vzbura davu (aspoň zatiaľ), skôr by v súčasnosti bolo potrebné, keby nastala vzbura normálnych ľudí a zdravého rozumu proti elitárskemu mysleniu!