Hodnotiť hokej ako „národné“ športové odvetvie treba prenechať odborníkov vo zväze. Športový fanúšik hodnotí vystúpenie v Rige a Tampere podľa emócii, ktoré každoročne „zaplavia“ Slovensko.

Môžeme povedať, že sme nemali športové šťastie, že nám chýbal jeden jediný bod na postup a všetko by bolo v ružových farbách. Preto verejnosť očakáva odpovede na mnohé nezodpovedané otázky.

Prečo, vylúčime hokejistov, ktorí veľmi chceli? Nechýbali nám špičkoví hokejisti iba preto, že neboli nominovaní z dôvodu politizácie športu?

Nechýbali nám kvalitní hokejisti hrajúci KHL, kde hráči Čajkovský, Húska, Jaroš, Jurčo, Krištof a Rybár, ktorí majú bronzovú medailu z olympiády v Pekingu a ďalší desiati majú kvalitu uchádzať sa o reprezentačný dres? Prečo sme ich diskriminovali iba preto, že  zarábajú si v Rusku na svoje živobytie?

Čo povie vedenie nášho hokeja, že mužstvo Kazachstanu bolo zložené z  hráčov, kde väčšina mužstva hrá v KHL? 

V kanadsko-americkej NHL si dovolili luxus, čuduj sa svete, ruských hráčov nechali hrať v NHL, lebo sú ozdobou súťaže? Netreba vyčistiť šumy okolo účasti Fehérváryho, ktorý je v NHL vyťažovaní v zápase na 20-22 minút, alebo Halák, ktorý si dlhodobo drží svoju brankársku formu?

Neoslabuje sa hokej u nás nezmyselným bojom medzi zväzom a klubmi, ktoré mnohokrát pramenia z osobných záujmov. Každému by malo ísť v prvom rade o dobro slovenského hokeja a hlavne až na prvom mieste o diváka. Nie sú dve extraligy na „veľké“ Slovensko šialenstvo?

Nominoval SZĽH spoločne s trénerskou radou SZLH na MS v Rige a Tampere najsilnejšie mužstvo? Nehazardovalo sa s dobrým menom slovenského hokeja? Na čo sa hráme? Nebojme si povedať pravdu !!!

Nezabudnime, že hokej bez divákov je ako vysychajúci strom v parku. Potom sa dožijeme, že do parku nebudú chodiť ľudia za oddychom.