Sociálna demokracia sa bez sociálnych demokratov robiť nedá

Jediná strana, ktorú otvorene označil za svojho želaného koaličného partnera, bolo pravicové KDH, hoci z ďalších podmienok bolo jasné, že najbližším spojencom je Progresívne Slovensko. Preto vyznieva smiešne, ak nie trápne, keď sa Hlas-SD označil za tú pravú a jedinú sociálnu demokraciu. Bolo by korektné, keby Hlas SD aspoň jediného nefalšovaného sociálneho demokrata v ich strane. Lebo sociálna demokracia sa bez sociálnych demokratov robiť nedá. Nič na tom nemení ani tradične oportunistický prejav Borisa Zalu, ktorý sa zaliečal Pellegrinimu, že lepší prejav ešte nepočul (kedysi rovnako lichotil Ficovi) a že ozajstnú sociálnu demokraciu dnes reprezentuje Hlas (to isté hovoril o Smere, keď sa ten označoval za „tretiu cestu“ a niektorí jeho poprední funkcionári sa odmietali nazývať ľavičiarmi). A smutný bol aj pohľad na Petra Weissa, ktorého kedysi presadil na veľvyslanecký post práve Róbert Fico napriek odporu Petra Pellegriniho a celej jeho skupinky, ktorá dnes sedí v Hlase – a dnes na svojho chlebodarcu kydá a robí nadprácu pre technokratov, ktorých falošne stotožňuje s ľavicou ...

Slávnostný snem v očierňovaní Smeru

Na to, že to mal byť snem slávnostný, sa Pellegrini dosť neslávnostne a hlavne nevkusne opäť pustil do Smeru, akoby ním bol posadnutý. Keď na neho pľul, že Smer sa vraj kvôli moci spojí aj s čertom, niekto by mu mal položiť otázku, či sa už s ním dávno nespojil sám a zabudol, komu vďačí za kariéru. Keď ho označil za stranu minulosti, zabudol dodať, že sám si kus tej minulosti so sebou priniesol: sedeli tam totiž tí istí biznismani, ktorí kedysi stáli za Smerom (niektorí dávnejšie aj za HZDS) a dohadzovali za neho kšefty. Ako môže byť stranou budúcnosti politický subjekt, ktorý ťahá za sebou problematickú oligarchiu, čiže to najhoršie zo svojej minulosti? Prekvapením bolo, že Hlas vyhlásil, že chce viac zbrojiť a vládnuť s liberálnou pravicou.

Komické do popuku „Všetci sme tu sociálni demokrati!“

Keď Pellegrini zvolal „Všetci sme tu sociálni demokrati“ bolo to komické v sále, kde sedeli Rado Baťo, Tomáš Malatinský alebo bývalý minister hospodárstva za HZDS a dnešný prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Milan Cagala ..., hotoví socialisti! Kydajú na Smer, v ktorom sú aspoň nejakí ľavičiari a zároveň sa spoja s pravicovou Dobrou voľbou, pričom vyzdvihnú na kandidátku také kádre liberálnej pravice ako je Peter Kresák, Katarína Cséfalvayová či bývalý minister obrany za SDKÚ Martin Fedor. Oni si z nás asi robia srandu. (Poznámka: Nie je to začiatok konca Hlasu?)

Pellegrini  bol zaskočený

Pritom sám líder Hlasu-SD Peter Pellegrini nedokázal zrozumiteľne odpovedať na otázku, v čom sa tak zásadne odlišujú od Smeru. V sociálnej oblasti nie sú Hlasom, ale iba Ozvenou Smeru-SSD, pretože opakujú iba to, čo dávno navrhuje a presadzuje strana Róberta Fica. V politickej oblasti hlasisti obviňuje smerákov, že sú príliš konzervatívni, no sami odmietajú registrované partnerstvá, čo je nielen klasická liberálna agenda, ale aj súčasť sociálnodemokratického programu rovnosti. Vraj oni na rozdiel od Smeru rozmýšľajú v širšej perspektíve ako sú najbližšie voľby, čo je síce pekné, ale bez konkrétnych návrhov sú to iba všeobecné kecy. Takže v čom sú tie rozpory?

Zbúrali rozdiel medzi konzervatívcom a sociálnym demokratom??

Ten najjasnejší rozdiel prezradil Peter Pellegrini nie počas prejavu na sneme, ale na následnej tlačovej konferencii. Vyjadril sa, že bude podporovať Ukrajinu v boji „do posledného chlapa“ a že podporuje rozvoj zbrojárskeho priemyslu na Slovensku, ktorý by mal vyzbrojovať nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie regióny vo svete. Až zamrazilo prítomných. Vari je toto rozdiel medzi konzervatívcom a sociálnym demokratom?? Pellegrini tiež podporil boj proti tzv. dezinformáciám a naznačil, že pre neho nie sú partnermi Orbán a Trump, ale Macron a Biden. Zvláštne, že nespomenul Varoufakisa, Corbyna, Sandersa, Obradora, Mujicu, že nespomenul žiadneho ľavicového politika, ale iba centristických lídrov. Takto si predstavuje sociálnu demokraciu?

Snem bol v americkom štýle pokropený sociálnymi slzami

Prejav Petra Pellegriniho, ktorý sa niesol v americkom štýle, bol naozaj pôsobivý. Ale hovoriť na najluxusnejšom sneme, aký kedy Slovensko zažilo, ľuďom, ktorí tam prišli na milionárskych autách, o tom, že na Slovensku je chudoba, vyznelo naozaj trápne. Darmo sa vykrúca, že sociálni demokrati nemusia chodiť otrhaní – to od nich ani nikto nechce, ale nejaká miera uveriteľnosti a správania bez okázalosti, ktorá ľudí neuráža, je naozaj na mieste. Nie nadarmo sa u nás hovorí, že „Sýty hladnému neverí“ alebo „Reči sa hovoria a chlieb sa je“. (Poznámka: Stane sa mesto Púchov politickou „pýchou“ po vzore Maastrichtu, ale v opačnom garde?) 

Voliči by sa nemali nechať opiť rožkom

Je legitímne, že Hlas-SD si vybral svoju cestu. Ale voliči by sa nemali nechať opiť rožkom a uvedomiť si, že si vybral cestu vojny a súčasný trend potláčania slobody. Na Petrovi Pellegrinim mi vždy bola sympatická miernosť, ktorá však postupne prerástla do oportunistickej túžby byť akceptovaný v medzinárodných mocenských kruhoch. Tam sa začala prejavovať jeho ústupčivosť, nestálosť a neraz aj zbabelosť. Na jeho politiku sadne ako uliaty jeden starý ľavicový vtip, že liberáli majú radi rôznorodosť vykorisťovania. Ďalej sa nedostanú.

Túžba po premiérskom kresle je veľká, väčšia, najväčšia Ak chceme zachrániť mier a slobodu, potrebujeme na to skôr odvahu ako slušnosť. Peter Pellegrini dnes ukázal, že je iba Čaputovou v nohaviciach, ktorý nemá odvahu ani na zásadné zmeny a už vôbec na presadzovanie dlhodobých vízií. Jeho jedinou ambíciou je túžba po premiérskom kresle. Teda práve tá túžba po moci, ktorú tak falošne vyčíta Smeru. Je to škoda, ale treba to prijať. Zamávajme mu na cestu do náručia liberálnej pravice, ktorá ho rozdrví rovnako ako spojenie s Dzurindom a KDH zničilo SDĽ.

Dôvetok č.1: Traduje sa, ako Pellegriniho prekvapila otázka aká bude spolupráca s Ficom, povedal, nebudem môcť s nim ľudsky spolupracovať. Nečakane priznanie nejedným voličom to zatriaslo. Po dlhé roky nás politici ubezpečujú, že politiku robia profesionáli (v Hlase asi nie?). Je to nepríjemná správa pre voličov, ktorí si prajú, aby SMER-SD, Hlas-SD a SNS spolu spolupracovali v novej vláde. Uvedomil si P.Pellegrini, aké bremeno slova si na seba uviazal? Nechcel vziať vietor z plachiet priaznivcom ľavice a dať závan nádeje pravici a liberálom pri prehlbovaní chaosu? Nechce HLAS – SD ponúknuť voličom alternatívnu novú stranu (liberálneho zamerania)? 

Preto neprekvapuje priliehavé pomenovanie, ktorému mu „prischlo“ - „čokoládový“ úsmev manekýna. Pellegrinimu nevadilo, keď bol delegovaný stranou SMER-SD za ministra školstva, podpredsedu vlády pre investície a informácie, predsedu NR SR či predsedu vlády. To bolo pre neho honor „vďaky“, vtedy mu Fico nevadil. Fico mu odkázal, že berie na vedomie jeho rozhodnutie „ísť pravicovou a liberálnou cestou“.

Dôvetok č.2: Pri tak vážnej veci ako je „spájanie“ pobavil politickú scénu T.Drucker, ktorý v auguste 2020 pritvrdil, že HLAS je len SMER 2 a že si s ním nevie predstaviť spájanie, lebo mu tam nevyhovujú konkrétni ľudia ako napríklad E.Tomáš – a dnes? Dnes je všetko naopak. HLAS nie je už SMER2, Tomáš je ťahúňom prepojenia, čo je dôkazom, že mať svoj názor v dobe „Brownovho“ pohybu poslancov v naskakovaní do inej strany, len aby boli skákajúci politici na štyri roky „zabezpečení“, je to isté, ako letné snehy. Zmeniť názor je asi v politike na Slovensku ľahké, čo na tom, že v politike by malo byť vyslovené slovo „zákonom“, tak ako boli za čias našich prarodičov. Potom sa nečudujme, že na Slovensku sa prehlbuje chaos. Táto politická anomália je presne to čo chcel povedať F.Nietzsche parafrázou „Drucker je nakazený svojim politickým trápením – preto nech Pellegrini je v strehu!“.

Zdroj: veci-verejne.sk, cz24.news