Viacnásobný predseda vlády Maďarskej republiky, v roku 1989 poslucháč Oxfordu, už neplní pokyny iných, nepresadzuje pôvodný zákulisný svetoobčiansky projekt premeny združenia mnohonárodných štátov na odnárodnené, bezduché a homogenizované „Spojené štáty európske“. Stal sa vizionárom pre Európu národov a jednoty v rôznosti.

Dňa 31. mája oslávil šesťdesiatku. Dá sa o ňom povedať, že dozrel a je osobnosťou. Naučil využívať rolu vykričaného rebela i herecky, pretože každý vrcholový politik musí byť aj hercom. Vycibril si schopnosť vkladať do rečníckej rétoriky heslovité prvky kľúčového významu. Sú úderné a ľahko sa citujú. Maďari ho za ne milujú a ostatní Európania obdivujú.

Jeho výroky sa zmestia i bez parafrázovania do titulkov agentúrnych správ preberaných médiami hlavného prúdu. Naši politici sú silní iba vtedy ak sú v bezpečí a odtiaľ „štekajú“ alebo ak sú spolu so „svojimi“, vedia aj oni predkladať „svoje“ vízie.

Orbánovi sa dostáva tichej podpory konzervatívnych mocenských kruhov, ktoré zmierňujú nápor globalizačného ultraliberalizmu v Európe a vo svete. Každá totalita si zvykne propagandisticky pestovať fackovacích panákov. V informačnom priestore vojnovej propagandy tzv. kolektívneho Západu je ním ruský prezident Vladimír Putin. V euro-unijnom košiari poslušných ovečiek je ním tvrdohlavý baran V.Orbán.

Prešiel podobne ako väčšina Maďarov, ale aj príslušníkov iných európskych národov a štátov dlhým osobnostným vývojom naplneným trpkým poznaním deštruktívnej podstaty protinárodného sociálneho inžinierstva. V týchto zásadných otázkach sa vzpiera bruselskej eurokracii už viac než desať rokov. Kľučkuje, taktizuje a mobilizuje partnerské politické sily národného konzervativizmu v Európe i v zámorí, čo mu umožňuje ostávať na eurounijnej politickej scéne ako posledný maják s nevyhasnutým svetlom.

Prejav z 12. mája na otváracej slávnosti kultúrneho strediska v starodávnom panónskom meste Vesprém bol prelomový. Bol zdrojom viacerých „šteklivých“ tém, ktoré Maďarom prehovorili do duše o zmysle neostávať zbytočne v integračnom zovretí EU, keď prestala plniť svoje pôvodné poslanie. Jeho témy majú dve názorové polohy.

Poukázal na sprievodné znaky vojny na Ukrajine a rozsiahle škody spôsobované seba deštruktívnosťou militarizovanej EU. „Súčasná podoba európskej integrácie, EU sa rodila s dvoma cieľmi, dvoma poslaniami: mierom a prosperitou. Dnes však viazneme vo vojenskom konflikte a hospodárska situácia a perspektívy sú znepokojivé a chmúrne.“ Vyslovil pochybnosti Maďarov o zmysluplnosti ostávať v zväzku, ktorý sa spreneveril sľubom o mieri a blahobyte, ktorej nositeľom bol tvorca únie R.Schuman.

Dotkol sa sužovania národných štátov obručou bruselského centralizmu. Podľa jeho názoru vyplýva to  z prevahy niektorého z existenčných zámerov integračného zoskupovania, o nadnárodné veľmocenské ovládanie sveta. Na druhej strane to bolo ubezpečovanie obyvateľstva, že národy so svojimi jazykmi a kultúrami sa v týchto celkoch nerozplynú.

Takto chce nastoliť vo verejnosti myšlienku, či sa nerozpŕchne kolektívnemu západu jeho kolektív?

ZaV 6/2023-20 (Patrik Sloboda), https://telex.hu