Bolo mi veľkou cťou vystúpiť na oslavách 31. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v Starej Bystrici. Zúčastnilo sa na nich niekoľko tisíc ľudí z celého Slovenska, od Bratislavy až po Košice, od Komárna až po Oravskú Polhoru a bola tam ako vždy vynikajúca priateľská atmosféra. Klobúk dole pred starostom Jánom Podmanickým, že dokáže udržiavať takúto nádhernú tradíciu na vysokej úrovni už vyše dvadsať rokov.

Len ma to núti zamyslieť sa nad tým, čo sme to za štát, ak oslavy najvýznamnejších historických udalostí našej štátnosti organizuje komunálna samospráva a musí na to hľadať sponzorov; ak na spomienkové slávnosti 180. výročia začiatku kodifikácie spisovnej slovenčiny v Hlbokom nepríde ani prezidentka, ani premiér, ba ani predseda Národnej rady SR (ktorý je z titulu svojej funkcie nástupcom Jozefa Miloslava Hurbana), keď celé oslavy sníma Česká televízia a tá verejnoprávna slovenská, ktorú si na to platíme, sa ani neunúvala, ani len sa nezmienila o tomto sviatku vo svojom programe …

Tu leží naša bieda – ako by povedal Ľudovít Štúr – že naši najvyšší ústavní činitelia si na tieto najvýznamnejšie historické medzníky, vďaka ktorým sú tam, kde sú, ani len nespomenú; že dokonca aj národniarsky poslanec Taraba si pomýlil výročie zvrchovanosti o dva dni; že celé to tu visí akoby vo vzduchoprázdne, bez vedomia, odkiaľ kráčame a kam smerujeme. Potrebujeme nové národné obrodenie, potrebujeme nových vodcov národa, ktorým bude na Slovensku záležať, budú ho nosiť v srdci a budú o ňom niečo vedieť. Inak nebudú schopní pomôcť nám i vám všetkým.