Zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra v Davosu Klaus Schwab spolu se spoluautorom Thierry Malleretem niekoľko mesiacov po vypuknutí K19 krízy prichádzajú s myšlienkou Veľkého resetu, radikálnou premenou svetového poriadku v odpovedi na pandemi.  Na otázku, kedy sa vrátime k normálu, majú autori jednoduchou odpoveď: „Nikdy.“ Svet sa v reakcii na covidovou krízu nevyhnuteľné a nenávratne zmení a nebude už nikdy rovnaký ako prv.

K19 autori vnímajú ako bod zlomu v celosvetovom smerovaní a zároveň ako mimoriadnu historickú príležitosť k vybudovaniu nového, lepšieho, spravodlivejšieho a odolnejšieho sveta. Úlohou globálnych elít je pomôcť vybudovať tento „nový normál“, ktorý berie v úvahu, že súčasný i budúci svet je oproti minulým dobám omnoho prepojenejší, zložitejší a rýchlo sa meniaci.

Čitateľ, ktorý chce plne pochopiť hlavné politické, ekonomické a spoločenské procesy našej doby, by tuto knihu nemal prejsť bez povšimnutia. Ide o zásadné dielo politickej a ekonomickej filozofie týkajúce sa snáh o veľkolepú premenu nášho sveta z pohľadu predných predstaviteľov globálnych elít.           

Nasledujúce myšlienky predstavujú zlom pri formovaní nového ideologického smeru, ako by sa mal svet v najbližších rokov sa uberať.

Pokus o identifikáciu budúcich zmien Cieľom knihy vydavateľstva TORDEN je snaha formulovať ideu novo formulovaného nového svetového poriadku. Je mienkotvornými globálnymi autormi nahliadnuť, ako oni si predstavujú budúce zmeny, ktoré môžu alebo by mali nastať. Nedávna koronavírusová pandémia (K19) vyvolala krízu, ktorá nemá v novodobých dejinách obdobu. 

Pandémia „predstavuje zásadný modulačný bod na našej globálnej trajektórii,“ prispeje k transformácií ekonomického a sociálneho systému. Podľa autorov znamená to „jedinečnú príležitosť“, ktorú treba využiť na „preformátovanie nášho sveta“, aby sa stal lepším a ohľaduplnejším i k matke prírode. (poznámka: bez Boha?)

Autori uznávajú, že K19 nepredstavuje existenčnú hrozbu pre populáciu s porovnaní, že  s minulými ochoreniami zomrelo omnoho viac ľudí. Zároveň na základe poznatkov schvaľujú tvrdé represívne opatrenia, navrhované WHO alebo exekutívnymi orgánmi jednotlivých štátov, obhajujú „prísny lockdown“ a celosvetové hromadné očkovanie považujú za „politickú výzvu“. (poznámka: na Slovensku sa aj prístupu vlády nestretlo s pozitívnou odozvou) 

Nová ekonomika Ako zástancovia regulovanej ekonómovia si kladú otázku, dokedy sa bude akceptovať obrovská a naďalej zväčšujúca sa sociálna nerovnosť. Príkladom sú USA, niektorí tam zarábajú milióny, ale takmer ¹/₃ ľudí je bez majetku alebo v dlhoch. Obávajú sa nepokojov, preto navrhujú „predefinovanie sociálnych zmlúv“ s dôrazom na rovnomernejšie rozdeľovanie bohatstva či dokonca „vylúčenie nerovnosti“.

Prikláňajú sa za nevyhnutný návrat k regionalizmu, ale v spojení s väčšími vládnymi intervenciami a globálnym plánovaním a riadením ľudskej spoločnosti ako celku : „Zmena kurzu si bude vyžadovať posun v myslení svetových vodcov, ktoré by sa malo viac zamerať na uprednostňovanie blahobytu všetkých občanov a planéty“.

Cieľom má byť inkluzívne a udržateľné environmentálne zamerané hospodárstvo. Odporcovia hlásajú, aby úplne bolo zavrhnutý hospodársky rast a nahradiť ho nulovým alebo dokonca negatívnym rastom HDP.

Konzumizmus má byť nahradený ekologicky uvedomelým spôsobom života (aktivisti bojujú napríklad za obmedzenie spotreby mäsa). Zníženie úrovne ekonomiky má smerovať k budúcnosti, v ktorej budeme žiť aj pri menšej spotrebe „Ak prijmeme tento holistickejší  a dlhodobejší prístup k definovaniu pokroku a stimulovaniu investícii na zelených a sociálnych trhoch, môžeme dosiahnuť zásadný kompromis medzi ekonomickými, sociálnymi  a environmentálnymi faktormi“. Paradoxne, predstavy o budúcom blahobyte sú čoraz viac spájané s fiškálnou politikou, ktorá schvaľuje  doslova vytváranie peňazí z ničoho.

Centrálne banky „spustili veľké programy kvantitatívneho uvoľňovania, pričom sa zaviazali tlačiť peniaze potrebné na udržanie nízkych nákladov na vládne pôžičky“.

Poznamenajme, že dnes nejde už ani tak o tlač bankoviek či razenie minci, nekryté inflačne peniaze sa „vytvárajú“ pripisovaním núl na digitálnych účtoch centrálnych bánk. „Opatrenia, ktoré by sa pred pandémiou javili ako nepredstaviteľné, sa môžu stať štandardom na celom svete“. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie vyvoláva ilúziu väčšieho bohatstva, je však nepochybné, že skôr či neskôr dôjde k zrážke s realitou (dlh nemožno „nafukovať“ donekonečna!), pritom následky onej zrážky môže byť tragické. Napodiv o tomto riziku „modernej menovej teórie“ sa v knihe nepíše. A nepíše sa ani o tom, že život na dlh dostáva do závislého postavenia  rukojemníka, ktorý tak povedané musí poslúchať.  

Nový človek Pandémia bola skúškou fungovania celej spoločnosti, postihla takmer všetky oblasti verejného a súkromného života, bola skúškou našej odolnosti, životaschopnosti, hodnotového nastavenia skúškou charakteru, a stala sa, podľa autorov, katalyzátorom zmien. Ale akých zmien? To je otázka, ktorá by mala zaujímať každého dospelého, zodpovedného človeka.

Vplyvné skupiny sa usilujú prispôsobiť charakter zmien svojim ekonomickým respektíve politickom záujmom. Pandémia bola zrejme využitá či presnejšie zneužitá na zlé, pochybné ciele. Napokon, ani K.Schwab a T. Malleret nezatajujú obavy kritickým komentátorom, podľa ktorých

„pandémia ohlasuje temnú budúcnosť techno – totalitného štátneho dozoru“.

Pravda „dystopické scenáre, nie sú osudovo prekročené“, ale pravdou je i to, že prebiehajú spoločenské procesy a tendencie nie sú práve dôvodom na optimizmus.

Udalosti ostatných rokov ukázali veľkú zraniteľnosť ľudí, doteraz nebývalú zadlženosť, potravinovú a energetickú závislosť, hodnotovú dezorientáciu i duchovnú prázdnotu značnej časti populácie. Zoči-voči politickému a mediálnemu tlaku, pod vplyvom propagandy, rozličných spôsobov manipulácie vydierania mnohí strácajú súdnosť, dôstojnosť i česť. Avšak riešenia, ktoré ponúkajú propagátori veľkého resetu , nie sú vôbec adekvátne, nezohľadňujú podstatu problému a nebezpečne zužujú pohľad na človeka, vidiac v ňom nie Boží obraz, ale „spoločenské zviera“. Keď nabádajú na zníženie spotreby, robia to najmä s ohľadom na ekológiu a „zresetovaný“ životný štýl.  

Mladá generácia Mládež pokladajú za nositeľku túžby po radikálnych zmenách. Mladí ľudia sú dnes frustrovaní, súčasný systém považuje za neopraviteľný, preto žiadajú niečo celkom iné, nové, revolučné. Aktivizmus mládeže ma mnoho foriem, od neinštitucionalizovanej politickej účasti až po demonštrácie a protesty, motivovane proti klimatickej zmene, za hospodárske reformy, rodovú rovnosť, práva LGBTQ a podobne. Mladá generácia je predvojom budúcich sociálnych zmien. K tomu sa snažia  poznamenať, že spomenuté dôvody aktivizácie vyvolávajú u starších a konzervatívnejšie založených ľudí skôr obavy než radosť.    

Nový lepší život? „Musíme sa zmeniť, musíme dať do poriadku náš „globálny dom“, hovoria autori. „Ak nezlepšíme fungovanie a legitimitu našich globálnych inštitúcii, svet sa čoskoro stane nezvládnuteľným a veľmi nebezpečným. Bez globálneho strategického rámca  riadenie nemôže dôjsť k trvalému uživeniu“.

Na pohľad sú to azda prívetivé, múdre myšlienky, ale majú v sebe trpké, priam jedovaté jadro. Predstavuje totiž formu globalizačného socializmu, ktorý chce pod pekným heslom o všeobecnom blahu realizovať revolučnú premenu sveta.  Povedané slovami R.Srutona, ide o totalitné pokušenie pretváranie spoločnosť  zhora podľa stanoveného plánu, aby „láskavý socialistické štát“ mohol všetkým nariaďovať, ako majú žiť, čo si majú myslieť  a čo môžu hovoriť verejnosti.    

Demokracia, národná suverenita a globalizácia  Nie sú, ako píšu autori spolu realizovateľné. Treba si vybrať jednu a jednu z týchto veci vylúčiť. Konkrétne, treba sa zriecť národnej suverenity, pretože „ak sa rozšíri demokracia aj globalizácia, nezostane miesto pre národný štát.“ (poznámka: to je radosti medzi liberálmi či PS)

Autori uvádzajú, že národovectvo a náboženstvo tvoria „toxickú zmes, ktorej vzniku treba zabrániť.

Inak povedané, kniha navrhuje eliminovanie etnických a náboženských prejavov, a to v záujme budovania spoločného blaha.      

Poznámka: Zabúdame, že rímska ríša bola považovala sa za „večnú“ a zanikla. Podobne to bolo aj pri iných mocných ideológiách, kde Boh bol zamenený za človeka ... a zanikli,  ale kresťanstvo prežilo.

Nový lepší svet má byť podľa autorov knihy o veľkom resete postavený najmä na inklúzii. Ak inklúzia v ich poňatí vyvoláva nový druh nespravodlivosti – diskrimináciu väčšiny na úkor vybraných preferovaných menšín, plniacich úlohu revolučnej triedy. Programové pretváranie sveta, centrálne riadenie všetkého (od ochrany životného prostredia cez meranie tkz. uhlíkovej stopy, až po pandémie) nepovedie k ničomu dobrému. História nás učí, že takéto pokusy, experimenty, prejavy sociálneho inžinierstva, vždy prinesú v konečnom dôsledku viac škody ako úžitku.   

Klaus Schwab (1938 Ravensburg) je zakladateľom Svetového ekonomického fóra  v Davose, združujúceho mnohých významných politikov a podnikateľov, predstaviteľov nadnárodných firiem  a vplyvných organizácii. Stáva sa politikom novátorom, ktorý chce po K19 urobiť Veľký reset. Výsledkom by malo byť ideologická a mediálna záštita vzniku nového svetového poriadku.

Odporcovia majú na tento projekt pomenovanie – globálny gulag, globálny koncentrák, okrádania väčšiny ľudí, zotročenie a vytvorenie nového stredoveku, kde by sa za šľachtu pasovali rôzni  úžerníci, kšeftári, ostatok ľudstva by na nich zotročili.     

Thierry Malleret (1961 Paríž) vedie časopis Monthly Barometer a aktívne sa podieľa na činnosti Svetového ekonomického fóra. Obaja patria k tvorcom verejnej mienky, najmä K.Schwab je hojne citovaný a komentovaný. Obaja sa prezentujú ako zástancovia regulovanej ekonomiky.

* Kniha „Covid-19: VEĽKÝ RESET“, vydavateľstvo Torden 2022

Roger Scruton: Jak být konzervativec, Brno, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2020