Caissa Čadca v extralige má aj svoje „prvenstvo“ v počte domácich hráčov. V družstve ma dvoch medzinárodných veľmajstrov zo zahraničia, ináč ostatní sú Čadčania. Čo o ostaných družstvách sa to nedá povedať. To dokumentuje, aká silná šachová základňa je v Čadci, ako sa pracuje s mládežou. A tohoročné výsledky sú toho dôkazom.

O triumf t.j. o malý šachový zázrak sa zaslúžili:

·    Viachslav Dydyshko (Bielorusko)
·    Sergej Berezjuk (Česko)
·    Martin a Marián Jurčíkovci
·    Marián Kantorík
·    Rastislav Briestensky (predseda Caissa Čadca)
·    František Lisko
·    Jozef Straka
·    Pavol Sedláček

K tomu treba prirátať aj funkcionárov – Jozefa Straku st., JUDr. Jozefa Pikuliaka, a nestora, dušu, a ideový motor šachového diania, prof. Matúša Briestenského.

Ak listujem vo svojej pamäti, tak jedine stolný tenisti, a teraz šachisti, ktorí boli iba o povestný krôčik od vysneného titulu, dosiahli to, v čo každý si praje, byť majstrom Slovenskej republiky. Keby sa dalo, tak budem medzi prvými, aby som pozdvihol svoj hlas pre zaradenie práve šachu ako nepovinný voliteľný predmet na základných školách v meste. Lebo šach nie je iba príťažlivý, šach má v sebe čosi z vedy, niečo z umenia a kúsok zo športu, spájajú sa v ňom prvky rozumové, estetické a súťaživé. Šach je pre každú vekovú kategóriu, nevynímajúc seniorov, ktorým dáva tak potrebné „namáhanie“ mozgových závitov.

Pri tejto príležitosti mi nedá, aby som si nespomenul na šach v mojich žiackych rokoch, kedy sa tradovalo o maharadžovi, ktorý sa chcel odmeniť svojmu záchrancovi, že mu dá to, čo si bude priať. On chcel iba toľko ryže, ktorá bude odvodená od 64 šachových políčok. Vyslovil svoje prianie, aby dostal toľko ryže, že ak na 1. šachovom políčku bude jedno zrnko ryže, na 2. políčku dvojnásobok z prvého t.j. 2 zrnka, na 3. políčku tiež dvojnásobok predchádzajúceho, t.j. 4 zrnka atď. až po 64. políčko.

Čo v reči zrozumiteľnej značí 9 triliard 223 triliónov 370 biliard. Pri prepočítaní to predstavuje

t.j. 10 biliónov ton. Kto neverí, nech si to vyskúša. Ak som sa pomýlil o pár zrniek, vopred sa ospravedlňujem. Takto videný šach predstavuje neuveriteľné poznanie, že predstavuje nevyčerpateľný zdroj nachádzania stále nových kombinácii, ktorá obohacuje tých, ktorí sa oddali tejto hre.

P r í l o h y

História šachu  (zdroj: http://www.sachprievidza.sk)

Vznik šachu a jeho príchod do Európy Pre šach neplatí okrídlené „už starí Rimania...“. Podľa archeologických a historických výskumov bola kolískou hry India a priľahlé oblasti Strednej Ázie. Asi v štvrtom až šiestom storočí sa táto hra dostala do Perzie. Najstaršie písomné svedectvo o vzniku šachovej hry pochádza od arabského humanistu, teológa a spisovateľa Al-Džáhiza z Basry (776-868):

„Šach vymysleli Indovia a je to najpremyslenejšia a najduchaplnejšia hra..“

Pôvodne bol šach súperením štyroch hráčov, ktorých figúrami symbolizovali bitku štyroch armád. Hra mala náhodný charakter- poradie ťahov sa určovalo hádzaním kocky. Druhou vývojovou etapou moderného šachu bol šatrandž, ktorý hrali už iba dvaja súperi s 32 figúrami. V tomto období vznikali prvé šachové úlohy, zvané mansúby.

Do Európy prenikol šatrandž na prelome 9. a 10. storočia pravdepodobne tromi smermi (byzantským vplyvom z východu cez Kyjevskú Rus, a arabskými výbojmi z juhu cez ostrovy Stredomoria a hlavne cez Pyrenejský polostrov). V 11-tom storočí sa šach rozšíril do celej Európy a stal sa obľúbenou zábavou feudálnych kruhov ako jedna zo siedmych „rytierskych cností“.

Moderný šach a majstri sveta 15. storočie vynálezom kníhtlače výrazne ovplyvnilo vývoj moderného šachu, ktorý vtedy dostal svoju súčasnú podobu a pravidlá. V roku 1497 vyšla prvá tlačená šachová učebnica Španiela Lucenu. Obsahovala rozbor desiatich šachových otvorení a 150 úloh a koncoviek. V roku 1886 sa hral prvý oficiálny zápas o titul po ktorom sa rodák z Prahy Wilhelm Steinitz stal prvým šachovým majstrom sveta. V roku 1924 bola v Paríži založená Medzinárodná šachová federácia FIDE. Medzi 15-timi zakladajúcimi krajinami bolo aj Československo. Každý z nasledujúcich šachových majstrov sveta bol jedinečnou a fascinujúcou osobnosťou. Spomenieme z nich štvrtého majstra sveta Alexandra Alechina, ktorý ako jediný zomrel neporazený a už spomínaného jedenásteho majstra sveta Bobbyho Fischera, ktorý po získaní titulu prestal hrávať a titul mu bol odobraný. Tiež už spomenutý trinásty majster sveta Garri Kasparov založil v 1993 Asociáciu šachových profesionálov, akýsi truc podnik FIDE, ktorého majstrom sveta sa tiež stal on. V súčasnosti je šestnástym šachovým majstrom sveta Ind Višvanathan Ánand.

Múza šachu CAISSA  (zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Caissa)

Caissa je jméno mýtické thrácké dryády, která je považována za múzu nebo bohyni šachu.[1]

Dryáda se poprvé objevila v latinské básni Scacchia, Ludus (1527) o vynalezení šachů olympskými bohy od italského básníka a pozdějšího biskupa z Alby Marca Hieronyma Vidy (asi 1485 – 1566). Podle básně byla hra vynalezena proto, aby pomohla nešťastně zamilovanému bohovi Marsovi obměkčit dryádu Scacchia.[2]

Jméno Caissa dal dryádě anglický právník, indolog a šachový historik sir William Jones (1746 - 1794), který na základě Vidova díla napsal roku 1753 dvě didaktické básně Advertisement to Caissa a Caissa, or the Game of Chess, podle kterých dryádu šachy natolik získaly, že se stala jejich neúnavnou propagátorkou. Původ slova Caissa lze patrně hledat v některých anglických dialektech, kde šachy (chess) bývají označovány jako kess, kessa nebo keissa.[3]

Jméno Caissa se však stalo populárním teprve roku 1851, kdy byly Jonesovy básně přeloženy do francouzštiny a v nákladu sto výtisků vydány pro návštěvníky šachové kavárny Café de la Régence.