...... trvalosť života krajiny je v našom konaní, v našej morálke
Na zastupiteľstve 27.4.2006 v bode rôzne si vyžiadala slovo obyvateľka mesta pani Mravcová, ktorá na základe osobnej skúsenosti dojímavo sa rozhovorila o význame stromov pre mesto. Býva na Hviezdoslavovej ulici a stromy popri Kysuci patrí medzi tie najkrajšie časti mesta. Aké bolo jej sklamanie, keď v jeden deň sa „zrútil“ jej svet, keď bezmocne sa prizerala ako rúcajú „jej“ stromy, s ktorými sa každý deň stretávala. Mesto vydalo povolenie na výrub, lebo po obhliadke boli splnené všetky podmienky a pracovníci začali stínať. Nikto nič neporušil, ale predsa šrám prinajmenšom tejto pani zostane v jej duši veľmi, veľmi dlho. Ak ľudia sa môžu brániť, stromy nie. Život v meste bez stromov, by bol neživým šedivým mestom iba so svojimi asfaltovými chodníkmi, cestami, plné prachu .....
„Narodila som sa tu, žijem tu, máme tu hroby svojich najbližších a teraz aj svoje pne“ povedala na záver svojho emotívneho vystúpenia. Aspoň pre mňa to bol dôvod sa zamyslieť v širších súvislostiach na naše napredovanie, aby som pri dôležitých rozhodnutiach a konaniach dvakrát merali a raz rezali. Tak ma napadlo, že mesto v prípadoch, kde je to možno, by postupovalo nad štandartne, a každé rozhodnutie o výrube by zverejňovalo, aby sa to dozvedelo čo najviac jej obyvateľov. Pre mesto to bude práca naviac, ale ak sa takto zachráni čo iba jeden strom, a nespôsobí sa ďalší šrám niekomu na srdci. Z vystúpenia tejto životom skúsenej ženy som si zobral ponaučenie, že trvalosť života krajiny je v našom konaní, v našej morálke.