Ako som rozmýšľal, tak  som rozmýšľal, pociťoval som bezmocnosť. Sme takí slabí, nevšímaví, alebo nechceme, nevieme riešiť tento nie jednoduchý problém? Je k neviere, akí zhovievaví sme, ak sa to nás netýka. Výsledok „plienenia“ novodobej hordy arogantných mladých, pre ktorých jedinou ideológiou je bezbrehá sloboda bez zodpovednosti,  zostáva trvalým výsmechom pre slušnú mlčiacu väčšinu v meste.

Aký je rozdiel medzi dnešnou „sebavedomou“ mládežou a generáciami z 50, 60, 70 rokov?

·    Prečo, ak som urobil niečo na vyučovaní, čo som nemal, učiteľ ma hneď potrestal. Nečakal, ale hneď konal, a doma som radšej ani nemukol, aby som sa vyhol ďalšej „nakladačke“ od otca. Žiadne ohľady, žiadne protesty rodičov, žiadne ľudské práva, ale zvykové právo zdravého rozumu velilo učiteľovi konať.

·    Prečo na vtedajších diskotékach, známych ako „Čaj o 5“ sa nepodával alkohol ani cigarety, ale už o 9 večer sme museli byť doma.

Prečo dnes sú problémy, a výhovorky, že sa to nedá? Prečo svojou ľahostajnosťou napomáhame prehlbovať hodnotovú krízu?

·    Prečo rodičia netrvajú, aby ich deti ak idú von, tak  s podmienkou, že do zotmenia budú doma?
·    Prečo tak ako naši rodičia vedeli, terajší rodičia nevedia, alebo nechcú vedieť, kde sú ich deti večer po zotmení?  
·    Prečo rodičia nevedia, kde ide ich syn/dcéra, s kým sa stretáva a kamaráti?
·    Prečo naše deti nemajú rešpekt pred rodičmi učiteľmi, policajtmi ?
·    Prečo sa mladí ostýchajú povedať ďakujem, prosím, ... prečo nepozdravia ako prvý staršiu, staršieho ?
·    Prečo odhodený ohorok z cigarety dáva pocit „dospelosti“?
·    Prečo nie je chránené postavenie učiteľa voči „arogantnosti“ zo strany tiež niektorých rodičov, ak sa náhodou jedna práve o ich ratolesť?

To nie sú sci – fi otázky, leda ak pre súčasné dianie. Tak to bolo, keď moja generácia dorastala.

·    Nie je zarážajúce, keď maloletý (do 15 rokov), alebo mladistvý (do 18 rokov) je celú noc na diskotéku, kde sa dá vzduch „krájať“, kde alkohol z nich mení na „dospelých“, kedy ich (negatívne nežiaduce) sebavedomie nenechá ulicu čistú?
·    Prečo sa znižuje veková hranica tých, pre ktorých bujaré noci do rána sú už prirodzenou potrebou štýlu ich života?
·    Prečo sa znižuje veková hranica oddávania sa alkoholu?

Aké možnosti má mesto, aby sa bránilo a zabezpečilo poriadok a nočný kľud v meste? Pokuta a úprava otváracích a zatváracích hodín v týchto sporných prevádzkach, ktoré prevádzajú túto činnosť.

·    Pomôže pokuta? Má uložená pokuta výchovný zmysel, alebo ešte viac rozdráždi už tak rozorvané  konanie týchto mladých konajúc a správajúc sa ako keby z odtrhnutej reťaze? Ak už pokuta, tak ako za našej mladosti hneď neodkladne, ale aj s dopadom na rodičov a školu. Ale nie po odvolaní, a na koniec dotyčný už ani nevie kedy a čo spravil, a pokuta potom nie je účinná, a nemá ani výchovný dopad.  Pritom väčšina tých, ktorých nám robia neporiadok, ničia majetok mesta sú osoby mimo Čadce !!!

·    Mesto má šancu, aby v rámci svojich zákonných možnosti urobilo zásadny prielom pri obmedzení prevádzkových hodín týchto zariadení v záväznom nariadení o otváracích a zatváracích hodinách. V piatok 28.11.2008 bol z programu zastupiteľstva pre mňa z nepochopiteľných príčin stiahnutie prerokovania tohto nariadenia. Nikto nedal vysvetlenie. Primátor mlčal, a ani ten, ktorý si dal za úlohu, že navrhne zásadnú úpravu tohto nariadenia, poslanec Mgr. Rastislav Kaličák tiež mlčal. Prečo asi? Verím, že dôvodom nebol strach z tlaku lobistických skupín zainteresovaných na tomto druhu podnikania.

Prečo sú mladí tak chtiví po násilí, vandalizme, mnohokrát aj pod vplyvom alkoholu (a to by bolo ešte lepšie riešenie)? Kto je vinní? Štát? Rodičia? Učitelia? Dovolím si povedať, že jednoznačne rodičia !!! Oni predsa sú naše deti, a oni sa správajú tak, ako to od nás rodičov odpozorujú.  Nemám na mysli tých rodičov, ktorí vedia počúvať, poučia sa a konajú. U tých druhých, kde absentuje zodpovednosť konať dobro, absentuje iaj ch ochota ak už nie vychovávať, tak aspoň byť zodpovedný prijímať nariadenia, ktoré budú oporou pre tých, ktorí chcú mať mládež všestranne vychovanú.

Ešte väčšmi by sme si mali klásť otázky, prečo mladý človek žije bezobsahovom svete, klamlivej nádeji, ktorí sú neustále aj našou ľahostajnosťou podporovaní v jeho bezbrehej slobode bez zodpovednosti, bez kontroly. Vieme o aké počítačové hry sa zaujímajú naše deti? Aké filmy sledujú, či náhodou nie sú to filmy o brutalite a vraždách? Čo ich vedie k nevhodnému amorálnemu správaniu sa, kde vandalizmus, šikana, neúcta k hodnotám je  potom výchovou kriviaca ich osobnostné rysy, a dáva im amorálne nádeje pre život.

Prečo zákonodarca nevytvára podmienky, ktoré by boli hradbou proti takémuto spoločensky nevhodnému konaniu správaniu sa? Prečo nie sú postihnutí títo nezodpovedne konajúci rodičia? Asi preto, lebo sa jedná iba o naše deti?

Je predsa nenormálne, ak sa argumentuje majiteľmi sporných zariadení, že oni nie sú vinní, že oni neporušujú zákon, že to čo robia mimo ich objektu to už nie je ich problém. Nevadí im, že práve títo mladí ľudia potužení „ohnivým“ mokom sú motorom rušenia nočného kľudu. Ak takáto argumentácia je v prevahe, prečo potom mesto nezváži a nezavedie mestskú alkoholovú daň. Tú budú odvádzať mestu všetky pohostinské zariadenia, kde sa predáva alkohol. Ale to už moja úvaha je v rovine sci fi, a súčasne sa vystavujem nepochopeniu, že tí, ktorí majú vytvárať podmienky pre slušný život sa boja konať. Nepochybujem, že oni splnili všetky podmienky, aby mohli podnikať. A tu je paradox. Neporuší sa zákon, neobmedzí sa podnikanie, ale 90% obyvateľov je v šoku, a slušná väčšina sa stáva ich rukojemníkmi.  

Nechcem sa pri mojej úvahe dopustiť kolektívnej hodnotenia, všetkých hádzať do jedného vrecia. Viem, že slušná mlčiaca väčšina mladých odsudzuje konanie hlučnej neslušnej menšiny svojich rovesníkov. Konajme, pomôžme slušnosti, lebo sa to jedná až vždy o naše deti.