( Úvaha o WC v meste, o jeho ekonomike, ale aj o čistote okolo neho )
Posudzovanie toho čo máme doma, je rozdielne, čo vidíme vo Viedni, alebo Paríži. Tam hneď sme geroji, a vidíme tisíc chybičiek. Ale doma, ak máme v centre miesta nedôstojne prostredie okolo jediného verejného WC v správe mesta (pod Žarcom na autobusovej zástavke), tak vtedy nevidíme to, čo nás ako obyvateľov mesta necti. Svojou pasivitou nepoukazovať na verejné nedôstojnosti vytvárame nelichotivý imidž o našom meste, aký si vytvára zahraničný, alebo domáci turista.
Cestovný ruch sa skladá z množstva maličkosti, a až ich vzájomné prieniky dávajú výslednú kvalitu ponuky. Naše mesto nie je výnimkou.
Jediné WC v meste a jeho okolie je zamorené „parfumovou“ vôňou. Hanbím sa za to, že to čo má byť normálne, je práve v Čadci nenormálne. Áno, verejné WC musí byť. Musí byť udržiavané, aby sme my domáci, bez rozdielu či sme obyvatelia mesta, alebo z okolitých obcí nevytvárali negatívny obraz o našom meste.
Prečo o tom píšem? Na programe zastupiteľstva v stredu 29.4.2009 bol zaradený bod pre úpravu poplatku za používanie verejného WC v meste pod Žarcom, pri autobusovej zástavke. Bola schválené, že za použitie verejného WC bude poplatok 0,20 € (6.- Sk). Imobilní, vozičkári budú mať použitie bezplatné. V dôvodovej správe bolo, že úprava ceny súvisí so znížením straty z prevádzkovania WC. Pre rok 2009 sa odhaduje 18.000 € (542 tis. Sk). Toľko strohá informácia.
Za predchádzajúceho vedenia sa WC rekonštruovalo a modernizovalo. Problémom WC nie je samostatné WC, ale okolie, hlavne za novinovým stánkom. Denne chodím okolo, a vždy ten istý obraz. Ak si odmyslím množstvo ohorkov, je tam nevyhlásený priestor pre (verejné) močenie. Ak sa opýtam tých, ktorí ten priestor znečisťujú, tá istá odpoveď „ ja nebudem platiť za použitie WC “. Domáci hromžia, že mestu nezáleží na prostredí, že sa nestará o prostredie, v ktorom žijeme.
V diskusii na zastupiteľstve som navrhol, aby sa na verejnom WC nevyberal poplatok. Verejné WC by nemali byť vecou poplatku, ale mali by slúžiť svojmu účelu, včítane upraveného prostredia. Vychádzal som z poznania, že ak napríklad pri návrhu na zníženie dane na 19% boli obavy, že sa zníži príjem štátu, sa nenaplnili. Pripúšťam, že poplatok za WC je už vyššia forma kultúrnosti ľudí, vedomí si svojej zodpovednosti za svoje prostredie, bez rozdielu či sa to jedná dnes o Čadcu, zajtra o Starú Bystricu, a pozajtra Bratislavu. Prostredie je nedeliteľné, a naše. Preto si myslím, že ak mesto veľkoryso odpustí poplatok, tak sa mu to vráti v čistote prostredia okolo sporného WC.
Prekvapil ma primátor svojimi odpoveďami
· Postavil sa k môjmu návrhu pragmaticky, kde financie prevalcovali esteticky rozmer tohto problému. Odpustenie poplatku by podľa primátora malo dopad na rozpočet mesta. Áno, zníži sa príjem, ale naopak vytvoríme priaznivé prostredie, ktoré nebude špatiť dojem z tohto zariadenia.
· Ale ešte väčšmi som bol prekvapený, prečo mesto má doplácať na tých, ktorí nebývajú v meste. Mesto je spádová oblasť, každodenne sem dochádzajú ľudia z troch dolín, ľudia tu pracujú, potom čakajú na autobus, odídu, ale nám zostane smrad a zhyzdené prostredie. Takýto pohľad na problém považujem za „pritiahnutý“ za vlasy. Čo je lepšie? Hromžiť na kysuckého „cudzinca“ ako nám špatí mesto, mať nedôstojné prostredie, alebo oželieť príjem, a potom možno aj to prostredie bude ....
Spomeňme si na cudzinu, ako sme boli nadšení tesne po roku 1989 z čistoty na verejných WC napr. vo Viedni. Preto vidieť za všetkým peniaze, v niektorých prípadoch je to scestné. Pritom mesto hospodári s najväčším rozpočtom vo svojej histórii.
Overená skúsenosť velí, že ak dáme, potom aj môžeme dostať ...... ale v Čadci asi tie klapky na očiach majú asi svoje čaro ..., ale prízemnosti.