Problémy nevidomých, ich riešenia a uvádzania do života v meste jednoznačne je zodpovedná samospráva mesta.  

Nevidomí sú tiež len ľudia. Od nás zdravých očakávajú ústretovosť. Mnohokrát vďaka našej pohodlnosti zabúdame na ich obnaženú ľudskosť. Takto ich nechtiac vyčleňujeme na perifériu záujmu aj vďaka našim (ne)rozhodnutiam. Aj preto ich oprávnené požiadavky sa mnohokrát strácajú v nedohľadne nášho záujmu o nich.

Nevidomí majú neporovnateľne zložitejšiu situáciu ako my vidiaci v pohybe a orientácii. Samospráva je všemocná. Rozhoduje aj o kvalite a stave priechodov, ona aj rozhoduje aj o bezproblémovom pohybe nevidomých napríklad na pešej zóne, ona iniciuje, aké podmienky sú pri využívaní regionálnej dopravy, ale aj o bezproblémovom bezbariérovom prístupe do verejných inštitúcii atď. My zdraví vo svojej neznalosti sa domnievame, že ak s nimi budeme súcitiť, že im pomáhame. Nie je to pravda. Oni nechcú súcit, oni chcú byť plnohodnotní občania. Sú si vedomí svojho handicapu, sú si vedomí, že sú odkázaní na našu pomoc (v prípade ak chceme), alebo sú odkázaní na našu nemilosť (ak nechceme, alebo sme nečinní).   

 

Cestný priechod pri Mestskom dome

V predchádzajúcich článkoch som poukázal na riziká, ktoré ohrozujú obyvateľov mesta na priechodoch, ale aj sídliskových komunikáciách. Problémovým, alebo ak chceme TOP rizikovým priechodom v meste je priechod pri Mestskom dome na cestnej komunikácii I/11. On rozdeľuje mesto na dve časti. Umiestnene bytových zón na jednej strane, a umiestnenie podnikov, inštitúcii, ale aj železničnej stanice na strane druhej. Ak v druhej polovici XX. storočia sa argumentovalo, že ak pôjde komunikácia Žilina – Ostrava I/11 cez mesto, bude tom mať priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Preto musel obeťou sa stať aj Lackov dom ?!?!?! A propo, šťastní to ľudia v Kysuckom Novom Meste, kde hlavný ťah ide mimo. Ale to iba na okraj.  

„Brutálne“ vedená I/11 stredom mesta núti každého z nás minimálne raz za deň prejsť cez túto „frontovú“ cestnú líniu. Pýtam sa? Ak vieme zabezpečiť priechodnosť na spornom priechode v čase zvýšeného počtu priechodov pod dozorom policajtov (školský rok, začiatok a koniec týždňa, dočasné uzavretie tunela ...), je to pomoc zdravým. Prečo takto jednostranne nevieme priebežne pomáhať aj nevidomým?

 Akú ma šancu zdravotne postihnutá osoba zvlášť nevidomí bezproblémovo prejsť cez takúto komunikáciu? Zostať doma, alebo prijať pravidla „ruskej“ rulety – buď prejdem alebo nie?

Potreba finančne náročného špeciálneho semaforu na priechode pri Mestskom dome je stálou výzvou pre vedenie mesta. Dôvod prečo nie špeciálny pípajúci semafor, sa v minulosti zdôvodňovalo, že bude obchvat, a semafor bude zbytočný. Život ukázal, že dobrá myšlienka sa aspoň teraz stráca v nedohľadne. Prognózy prepojenia Kysúc s Poľskom sú datované v horizonte 2013-2014.  Bolo by potrebné znovu oživiť projekt „Bezpečné mesto pre všetkých“.

Reklamné panely na chodníkoch    

Ďalším pretrvávajúcim zlozvykom, ktorý komplikuje pohyb týmto osobám v meste je vytváranie prekážok na chodníkoch. Predajca na pešej zóne v dobrej vôli umiestni na chodníku dočasný reklamný panel. Ak včera nevidomí vedel, že chodník je priechodný, tak dnes o dočasnom umiestnení panelu nevie, a my vo svojej ľahostajnosti nechtiac ideme proti nemu. Ak si myslíme, že ich orientácia v priestore je ľahká, navrhujem tým, ktorí o tom rozhodujú, dať im do ruky bielu palicu, zaviazať oči. Po ich osobných skúsenostiach „z praxe“ v uliciach mesta, potom títo „mudrci“ sa stanú najaktívnejší obhajcovia práv nevidomých v meste.

Pritom všetko je iba na ochote konať dobre. Prečo primátor, ale aj predsedovia minimálne dvoch Komisii zastupiteľstva sú nečinní? Ak o nič nejde, tak pred voľbami plné slová pochopenia, a odhodlania, ako sa im bude pomáhať, dušujú sa, že na nich nikdy pri riešení o problémoch nezabudnú. Teraz tento problém našej nečinnosti rozširujem aj o mamičky. Ale ak ide o konkrétne riešenie, uľahčiť im ich života medzi nami, tak nekonáme, a sme majstri z dôvodení, prečo sa to nedá. Na všetko máme odpoveď, všetko vieme obrátiť vo svoj prospech.

Rozvádzať problémy, ktoré pramenia z našej pasivity, našej pohodlnosti by bolo potrebné a nutné. Na ceste od návrhu po realizáciu aspoň v meste prebiehajú mnohokrát žabomyšie „úlety“ podložené zdôvodňovaním nezdôvodniteľného. Strácame smerovanie, a odvahu prijímať a realizovať opatrenia. Naša myseľ nie je vedená konať dobro, je pohodlná, a to spôsobuje, že sa s tým nezaoberáme, a preto nechceme vidieť podstatu problému. Žiadalo by si to napísať osobitný článok o tomto zákulisí, ako to skutočne funguje, aby si divák, čitateľ, a vôbec obyvateľ mesta nevytváral jednosmerný a jednostranný pohľad na fungovanie mesta. Ale nato musím mať mnoho odvahy napísať to tak, aby som niekoho neurazil, ale povedal pravdu.

Bezpečnosť obyvateľov patrí priebežne hodnotená ako najvyššia potreba. Preto múdrosťou samosprávy by mala byť stála úloha priebežne zabezpečovať bezpečnosť mesta a jej obyvateľov, zvlášť tých, ktorí to ozaj potrebujú.