Tu poznal som, že vrava to je nával tých tvorov,
nával hnusný, pre ošklivý,
ktorý Boh ani diabol za svoje neuznával.
(Dante Alighieri: Božská komédia, spev)

Neustále kauzy, nedemokratické spochybňovanie opozície sú znakom, že rozum opantal moc, a moc má vplyv na všetky politické procesy, ktoré prebiehajú vo veľkej politike, ale aj samospráve. Keby moc zostala iba v teoretickej rovine, tak by nebola potreba s tým zaoberať. Vážnym mementom je zamyslieť sa, či narastajúca moc nie je začiatkom klientelizmu a korupčných procesov, napríklad plynúcich z prevodov majetku pri možnom porušení zákonov?  Ak by to platilo, potom geometricky rastie hrozba prehlbujúcej sa moci pre tých, ktorí sa oddali žiť s ňou.

Účelové myšlienkové opojenia spôsobujú dezilúziu, sklamanie z výsledkov (komunálnych) volieb. Posledné voľby mali byť o zmene, tak ako hlásali kandidáti na primátora. Mali pravdu, že komunálne voľby sú o zmene, ale ja dodávam, k horšiemu. Čo je ale najdôležitejšie, posilňovanie a postupné budovanie občianskej spoločnosti dostáva vážne trhliny.

Moc zotročuje politiku, moc zotročuje vzťahy medzi ľuďmi, moc zotročuje štábnu kultúru, čím sa stále viac vedome a účelovo spochybňuje prvky pluralitnej spoločnosti. Pri súčasnom zosilňovaní a zmocnievaní sa moci, degraduje a vulgarizuje  komunikácia v slovnom prejave.
Najhoršou variantov sa javí, keď politické strany, ktoré sú súčasťou občianskej spoločnosti, so svojimi kauzami  sú vážnym atakom pre obyvateľov, ktorí to považujú za zradu ideálov roku 1989. Stále viac sa otvárajú nožnice medzi oficiálnou rétorikou a nestrannými informačnými zdrojmi, nevynímajúc aj celoslovenských médií. Výsledkom je strata dôvery a rozrastajúci sa mravný nihilizmus.

Na verejnosti sa zatiaľ darí prezentovať jednotu moci založenú na účelových vzťahoch. Vôbec nie je podstatné, že je udržiavaná v neustálom napätí na úkor slobody jednotlivca.  Ale do kedy?

Upevnenie moci sa prejavuje aj tým, že kolektívna zodpovednosť potláča osobnú zodpovednosť. Potom aj komunálna politika stráca dôveryhodnosť u obyvateľov.

Cieľavedomé usmerňovanie a pre moc žiaduce pnutie môže nejaký čas trvať. Koľko to bude trvať, záleží na nás obyvateľov, ako aktívne sa budeme vo svojom verejnom úsilí prejavovať pri riešení veci verejných. Ako rýchlo občania začnú si uvedomovať  svoje možnosti podieľať sa na vytváraní reálnej protiváhy narastajúcej moci.  Preto je úlohou dňa, aby všetci, ktorí chcú, ale aj miestne spolky, združenia, neziskové organizácie v rámci svojich možnosti, a v rôznosti posilňovali občiansku odvahu, ktorá bude verejne hlásať svoj názor o veciach, problémoch, o ktorých sa v meste nehovorí.  

Otázkou zostáva, aká cena tohto ataku proti slušnosti zostane po komunálnych voľbách 2010? Najväčším nepriateľom v meste je pretrvávajúci strach z moci.

Strach

·      z moci plodí stratu dôvery. V konečnom dôsledku je stratou odvahy, a bez odvahy nie je spájanie   sa ľudí pre spoločné dobro. Tí ktorí vo verejnom živote v minulosti niečo znamenali, burcovali svedomie občanov, a požívali obecnú dôveru iba preto, že odvahu považovali za cnosť,
·      bráni, aby pracovníci presadzovali skutočné záujmy a potreby verejnosti,
·      znamená, že my obyvatelia nebudeme dávať vedeniu nepríjemné otázky,
·      je aj ochota vzdať sa našich zákonných práv a slobôd,
·      nás drží v zajatí nášho JA,
·      vytvára neochotu ísť do konfliktu,
·      zastrašuje „trčať“ z radu, pretože strach je potrebný na udržanie poriadku,
·      je nepriateľ, ktorí ľudí necháva v neistote,

„ Architekti “ moci sú si vedomí, že situácia nie je dobrá, aj by cúvli zo svojho omámenia mocou, ale nemôžu, lebo ak by ju zoslabili svoje účinky, tak sa im „jednota“ riadenia rozpadne.

Tí, ktorí sa podieľajú na výrobe „strachu“ nie sú obmedzovaní slušnosťou a pravidlami slušného (štábneho) správania sa. Výsledkom je, že moc sa zdržuje vášni a morálnych zásad, stáva sa racionálne nezdravá sebavedomá vo svojich hodnoteniach a verejných výstupoch. Jej realizmus pohlcuje múdrosť  a zdravý rozum. Otázkou zostáva, či Danteho citácie preložené do zrozumiteľnej reči, že slušný človek znamená pre (miestnu) moc „NULU“, a že iba tí, ktorí sa oddali vábeniu MOCI sú niekto?

Ak človek začne nedôverovať tomu, komu dal mandát vo voľbách, z toho vzniká stály  stres. Dôsledkom je, že sa pohlcujú náznaky verejnej aktivity. A práve o to ide tým, ktorí potrebovali mandát, sľubovali, ale teraz chcú, aby 4 roky občan mlčal. Potom táto neférová hra o dôveru sa obráti proti všetkým, a apatia občanov k veciam verejným, k miestnej politike sa bude prejavovať aj tým, že k voľbám bude chodiť stále menej voličov.    

Tí mocní zabúdajú, že cesta moci a opovrhovania tých, ktorí nezdieľajú s nimi ich názory, a nekonajú tak ako mocní chcú, v podmienkach samosprávy má svoje limity. Ich prekročenie  vedie k ich sebazničeniu. Účet občanov v komunálnych voľbách na konci roku 2010 bude jasný a zrozumiteľný

N E C H C E M E   V Á S