( O nekalom konaní, ktoré podkopáva dôveru medzi ľuďmi )
Marketingové centrály politických strán považujú politiku za tovar. Politik sa stáva politickým „manekýnom“ vyčačkaný slovom, a volič je znechutený. Centrály hlásia, že budú spokojné s účasťou vo voľbách nad 60%. Ale v skutočnosti je snaha, aby k voľbám prišlo čo najmenej voličov, aby boli zvolení tí, ktorých nechceme.
Ale k veci. Pri úvahe o dôvere a transparentnosti k politickým stranám som premýšľal a hľadal spoločné, čo spája , alebo nespája „veľkú“ a „malú“ politiku. V čom môžu prieniky byť prospešné pre občana – voliča? Náhoda pomohla, že v článku „HZDS vyzýva svojho tajomníka, aby vrátil odmenu“ (Pravda 1.7.2009).
Povedal som si, že ak by takto všetky politické strany postupovali principiálne, tak ako v prípade odchodného ĽS-HZDS bez rozdielu o koho sa jedná, potom by vo verejnosti požívali strany omnoho väčšiu dôveru, ako je to dnes.
Spomenul som si na stále citlivú a otvorenú kauzu v meste. Amorálne konanie primátora Ing. J.Vražela v súvislosti z jeho nemravným platom vo výške 6004 € (180.900 Sk). Aj tu, tak ako pri odchodnom sa neporušil zákon. Poslanci v zastupiteľstve schválili, primátor podpísal sám seba uznesenie. Čo na tom, že mal možnosť, že v prípade, že je uznesenie nevýhodne pre mesto ho nepodpíše, ale on podpísal. Čo na tom, že verejnosť zostala v šoku.
ĽS-HZDS v prípade odchodného konala principiálne. Vyzvala svojho člena, aby odchodné vrátil. Poviem úprimne, čakal som, že takáto principiálne konanie zaujme aj okresné predstavenstvo, ktorej primátor je členom, v tomto prípade ĽS-HZDS. Čakal som to aj od strán, ktoré podporovali kandidatúru primátora v komunálnych voľbách, SMER-SD a SNS. Ani jedna strana osobitne, ani spoločné vyhlásenie k tomuto nemorálnemu konaniu včítane svojich poslancov v zastupiteľstve, ktorí hlasovali za plat primátora nebolo vydané a publikované.
Nie často sa stáva, aby „veľká“ politika dala lekciu „malej“ politike. V tomto prípade okresné štruktúry citovaných strán dali znať, že svojou nečinnosťou a „zakuklenosťou“ do seba strácajú schopnosť vnímať život nás občanov ako svoju prioritu.
Nie je to prejavom, keď arogantnosť moci gniavi slušnosť?
Ide tu o občana - voliča, alebo iba hranie sa s mocou na vlastnom piesočku?
Okresní analytici žijú v presvedčení, že pamäť nie je hrozná vec, lebo si pamätá?
Nie je to cesta takejto politiky vedúcej do volebnej „záhuby“?