Umenie obsahuje tie veci,
o ktorých máme vedomosti
(Cicero)


Na články o umiestnení  umeleckých diel na hrebeni Javorníkoch a fontáne v Čadci som dostal  na prekvapenie množstvo  odpovedi. Dali mi za pravdu, že môj názor vyslovený v článkoch nie je ojedinelý.

Rozmýšľal som, prečo je rozpor s tými, ktorí tieto diela sebe vlastným zanietením vytvorili  a umiestnili na hrebeni Javorníkoch, alebo pri fontáne v meste. Miera prekročenia prahu neprijať dielo za svoje, treba vidieť v súvislostiach s každodenným životom prijímateľa.

Každý má svoj hodnotový svet, ktorým sa díva okolo seba. Hodnoty nás nabádajú hľadať zmysel nášho konania. Hodnoty v nás vďaka neustálemu konfrontovaniu sa vyvíjajú, a súčasne nimi obohacujeme svoje okolie. Takto mesto, región, spoločnosť získava nové poznania, čím sa zároveň obohacujeme hodnotové nazeranie na svet okolo seba. Ak do toho vstúpi cudzí, aj keď s úprimnou snahou ponúknuť niečo, čo nie vžité, nastáva vizuálny „šok“.  

Kto to môže zmeniť? Občan asi nie, lebo on je zasadený do spoločenstva svojej ulice, mesta, regiónu. Na rozdiel od umelca, ktorý žije vo svojom kreatívnom svete (a tu nie rozhodujúci či je rodák, alebo žijúci inde), ktorý môže byť vo väčšine prípadov svojou prácou myšlienkovo oddelený od väčšiny.

Šťastný to umelec, ktorého diela sa približujú hodnotovému svetu, v ktorom sa nachádzajú (viď umelecký artefakt na Semeteši). Potom toto dielo ma šancu, že je prijaté miestnymi za svoje a stane sa ich dominantnou. Ak sa to nestane, ako v oboch sporných prípadoch, potom takéto umenie nespája, ale rozdeľuje. Pozor na ideu, že umenie má provokovať, Áno má, ale musí byť v zásadnej zhode s charakterom regiónu.     

Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo diela nie sú prijaté miestnymi za svoje , nemôžem vylúčiť omnoho prozaickejší dôvod. Neboli finančné (fondové) prostriedky, ktoré boli silnejšou motiváciou, ako umelecká stránka sporných diel?

Na záver si dovolím citovať dva názory, ktoré sa zmieňujú o sporných dielach. Jeden z názorov obšírnejšie v súvislostiach komentuje svoj pohľad na umiestnenie diela pri fontáne v Čadci.

„ Pravdu povediac, nikdy som tomuto dielku nerozumela a nepochopila som, prečo niečo také do Čadce. Ale to nepochopilo ani mnoho ľudí žijúcich v meste.

A čo sa týka Turzovky, chvalabohu, máme roky drotára. Ktovie, čo by tam dali dnes. Máme drotára, drevené sochy, tzv. šarkpark. Drevené dračie lavičky sú už zlikvidované, lebo ich okupovali bezdomovci a bolo nebezpečné tam usadiť deti, hrad s pieskoviskom prišiel o hojdačky, fontána slúži našim spoluobčanom na kúpanie detí a umývanie nôh (možno začne pranie).

A cesty a služby? Darmo sa ja budem kochať krásou niektorých diel, keď pritom padnem do kanála a nabijem si nos. V súčasnosti je Turzovka jedným z najnebezpečnejších miest. Takže ja by som ju za vzor asi neuvádzala. „

Druhý názor sa zmieňuje o „španielskom“ býkovi:

„ Je to na pozastavenie, pobavenie, možno recesia. My vieme, kde sme, ale čo ak tým chodníkom pôjde chudák Japonec. Stratí istotu v tom, kde sa vlastne nachádza. Či na Slovensku, alebo v Španielsku. Ale je to naša typická vlastnosť, nechrániť si svoje, nebyť hrdý na to svoje, preberať od ostatných, vychvaľovať to cudzie. Veď ak chceš kúpiť niečo typické slovenské, máš s tým problém, ale kúpiť čínsky vejár, švajčiarsky zvon, morské mušle, ruské matriošky ... v každom meste. Zahrávame sa s našimi vlastnými hodnotami, až o ne prídeme a vznikne u nás miešanina, ktorá nebude ani trochu kysucká, oravská... Ale nie je to až také čierne, ako píšem. Určite je množstvo ľudí, ktorí majú zdravý úsudok a snažia sa o zachovanie toho nášho, aj keď im to dá veľa práce. A čo už s býkom? Možno sa časom rozpadne sám, alebo bude naďalej vyvolávať úsmev na tvárach turistov. “

*    Názvy článkov :
-    Ešte k "Noemovej ponorke" na pešej zóne (úvaha o fontáne v meste)
-    Patrí „ španielsky býk “ na Javorníky ? (O náučnom chodníku Javorníkmi ináč)