Som rád, že mužstvo po zimnej „tragickej trúchlo dráme“ zo strany mesta dohralo súťaž so cťou a ponúklo fanúšikom aj bonus.

Som rád, vlastne prekvapený vývojom. Veľa nechýbalo a mužstvo mohlo za istej zhody postúpiť do I. ligy. To by muselo posledné zápasy doma s Popradom, Lipanmi a Turčianskymi Teplicami nie remizovať, ale vyhrať a v poslednom zápase v Dolnom Kubíne, už istého víťaza súťaže nie remizovať, ale tiež vyhrať. Potom by sa stal v Čadci po šachistov druhý zázrak v meste, a FK Čadca by postúpila namiesto Liptovského Mikuláša do I. ligy. Treba oceniť morálny duch mužstvo, ktoré po zimnej avantúre zabojovalo.

Som rád, že sa nenaplnila prognóza možného postavenia v dolnej časti tabuľky s hrozbou vypadnutia.

Som rád, že ak som na začiatku jarnej sezóny verejne poďakoval Rastislavovi Michalíkovi, ktorý sa nebál a pravdivo pomenoval pomery vo FK (čo v Čadci vôbec nie je ojedinelé)a napísal som o tomto šľachetnom prejave verejnej statočnosti  

Toto posolstvo teraz smerujem pre všetkých futbalistov FK, ale aj tej časti funkcionárov, ktorí pracovali pre futbal a nemali odvahu sa verejne vyjadrovať k situácii vo FK, ale hlavne tým, ktorí mali odvahu verejne povedať pravdu, a tak posilňovať a vnášať do verejnosti odvahu v nádeji, že iba pravda nás uzdraví.   

Som rád, že moje slová, že Edo Gábriš pre svoju pravdu už nebude  pri futbale sa nenaplnila. Zároveň naplnenie mojej predpovede je jeden z letných zázrakov. Lebo v Čadci sa otvorenosť a pravda nenosí.

Som rád, že sa mi potvrdila overená pravda, že všetko zlo je na niečo dobre. Ľudia sa posudzujú nie vtedy, ak sa o nič nejedná, ale sa prejavujú činmi.  Primátor mesta ako prezident FK Čadca odišiel od rozpracovanej práce, nechal futbal na po spas a ako prezident sa díval na dianie z ústrania. Dávam mu za pravdu (podľa konania), že je lepšie byť medzi napríklad trabantistami (nespochybňujem ich úsilie mať krásneho koníčka, iba poukazujem na vzťah primátora k futbalu), kde sa treba iba usmievať, ako riešiť problémy vo futbale.

Som rád, že verejnosť sa pridala na moju stánku, že futbal padol skoro na dno svojich možnosti iba preto, lebo v meste vládne strach, ješitnosť, a moc jednej pravdy na úkor slušnosti a zdravého rozumu. Kto neverí, nech si pozrie vyhlásenia vo veci futbalu z oboch táborov, a pochopí dianie okolo futbalu v meste.

Osobne mám veľa otáznikov pred prvým zápasom jesennej časti 1.8.2009 v Moldave n/B.

·    Nebude sa opakovať  zimná a letná trauma s financovaním futbalu v meste?

 ·    Rozpočet v jarnej časti bol nekoncepčný, záväzky nie sú vyrovnané, a od vtedy sa nič nezmenilo.   Vlastne áno, prechod FK do područia ZZO a.s. ako Mestský futbalový klub považujem ako nič neriešiaci akt, ktorý nemá oporu v žiadnej koncepcii rozvoja futbalu v meste.

·    Obávam sa, že sponzori nebudú mať záujem sponzorovať futbal. Veria, že premenovaním sa na MFK sa bude opakovať scenár zo Žiliny. Mesto bude dávať do vtedy, kým sa tak ako v Žiline klub nestane samostatný.

·    Autori projektu (premenovania na MFK pod „krídlami ZZO a.s.) veria v zázrak, že premenovanie klubu dostane nové impulzy, že zázrak zvaný Žilina bude sa v Čadci automaticky opakovať ako cez kopirák?

·    Samotní zodpovední zo ZZO a.s. sa v jarnej časti presvedčili, že sľuby vedenia mesta voči FK Čadca sa neplnia. Nádejajú sa, že možno (až osobné) vzťahy dopomôžu, že šibnutím prútika žičlivosť mesta pre futbal nastane, a vyrieši všetky pretrvávajúce  problémy?

Neverím, že futbal v meste dostane také tvorivé impulzy, ktorý ho stabilizujú. Zostávam pesimistom, ale viem, že hrozbám môže čeliť iba ten,  kto nie je krátkozraký.