Verejnosť citlivo reaguje na etickú zvrhlosť v meste. Každá kauza vyvoláva otázky, komu slúži, čo je za tým? Aktéri týchto káuz si neuvedomujú si, že etický rozmer vládnutia mal by byť založený nie iba na rozume, ale aj úcte a dobrej viere vedieť odhadnúť dôsledky pre toho druhého. Ak sa nepristupuje veľkoryso k tejto voľbe, potom nastáva odcudzenie.

Kto raz sklamal, sklame aj druhý krát. Ak pre niekoho petícia ako zdrap papiera, ak sľúb nezrušiť základnú školu, a zruší sa, ak „právo“ na amorálny plat iba preto, že robí na viac, ak sľúb, že po zvolení poplatky sa znížia o 50% za zvoz a likvidáciu komunálneho odpadu a neznížia sa, ak aj napriek vyzvaniu poslancom Ing.M.Gurom, aby primátor využil právo na podanie dovolania na 30 mio Sk, a on to neurobí, potom verejné prejavy poukazovať na prešľapy miestnej moci budú vo verejnosti prijímané ako pozitívne, nie že sú, ale že sa o nich

verejnosť vôbec dozvie.
 
Tu niekde sa rodí odvaha, aby občania začali verejne  vyslovovať svoje protesty proti konaniu verejnej moci.  

Čínske porekadlo pamätá aj na tých, ktorí si myslia, že čo oni, to podľa nich celý svet. Pokiaľ vám jeden človek povie, že ste opitý, tak sa tomu môžete zasmiať. Pokiaľ vám to povie druhý človek, mali by sme o tom začať rozmýšľať. A pokiaľ vám to povie tretí, mali by ste sa ísť domov vyspať.*

Tri roky v meste nebola voči vedeniu žiadna cielená kritika. V mestských novinách ČADČAN a občasníku NAŠA ČADCA leda ódy na prácu primátora. Ukázala sa, že bez iného názoru ako je primátorov, nie je možné napredovanie. Primátor si neuvedomoval, že svojimi kauzami dal pravdu tým, že ľudia sa spájajú práve vtedy, ak (miestnou) mocou sú „zatláčaní“ do kúta.

Primátor možno aj by chcel zmenu svojho štýlu práce, ale problémom zostáva, že ma okolo seba ľudí, ktorí sú navzájom účelovo spojení a brániaci sa proti každej zmene. Keď k tomu sa zručne pridruží spriaznenosť koaličných poslancov, ktorí sú pri hlasovaniach „istí“, tak zmena nie je na programe dňa.

Keď poslanec zastupiteľstva Ing.P.Glasnák prvý začal na svojej webovej stránke zverejňovať svoje postrehy o živote v meste a samospráve, ešte sa nič nedialo, vedenie sa mu smialo.

OZVENA ČADCE rázne vstúpila do verejného života, začala prispievať k vytváraniu názorovej plurality obyvateľov mesta, vtedy už súdiac podľa odozvy z mesta, začali vo vedení rozmýšľať.

Keď do tretice zaznel hlas  Občianskej iniciatívy ZA KRAJŠIU ČADCU, vo vedení už vedeli, že to nie je náhoda, zostali zaskočení, použijúc záver čínskeho porekadlo išli unavení sa vyspať.

Rozumiem, že vedenie považuje oponentské média za otravné, a zbytočné, lebo neboli na to zvyknutí. Prečo aj nie, keď im kazia prácne vymodelovaný mediálny imidž.

Občan je nedocenený, ktorý ak to preženiem chce sa dívať do taniera tým, ktorých volil, či pri jedle nemliaskajú. Môžu odsudzovať občana, že to chce vedieť, ale to je všetko. Našťastie doba, kedy sa to nesmelo je preč.  

Preto je o to naliehavejšia výzva, aby na všetky iba náznaky mliaskania, t.j. porušovania zákonnosti a amorálnosti konania sa poukazovalo.   

Kto je vinný? Primátor, ktorý sa chce prezentovať a konať podľa svojich predstáv, bez ohľadu rešpektovať aj názor občana? Poslanci koalície, ktorí hlasujú a podporujú návrhy primátora, pričom práve oni by nemali byť tiež aj strážcovia kontroly? Hlavný kontrolór, ktorý by mal dohliadať a poukazovať, či sa porušuje zákon?   

 * zverejnené na portály Couner Punch Uri Avnery